Stavba na konci vesmíru

Sám uznáš, že kvalitné pokračovanie si vyžadovalo rovnako kvalitný výskum. Research. Ak sme ti chceli priniesť plnohodnotný článok, nestačilo nám spoľahnúť sa iba na vlastné zážitky a skúsenosti. A tak sme trávili dni sledovaním. Ďalekohľad sa stal našim verným priateľom, robotnícke desiaty naším verným cieľom. Prezlečení za malých skautíkov, trpaslíkov, lešenie či dažďové kvapky, sme sledovali robošov v obchodoch, sondovali sme ich nákupné košíky a kradli im účty. V jednom prípade sme dokonca zašli tak ďaleko, že sme sa s kolegom Lakatošom vkradli do areálu stavby a spoločne sa zavreli v kadibúdke po skončení šichty. V Spolku Priateľov Kadibúdok (SPK) o tom dodnes kolujú viac, či menej vierohodné legendy.

Legendy však nechajme bokom a poďme k faktom. Faktom je, že o stravovacích návykoch robošov ako takých, kolujú legendy podobne, ako o ich slovníku (tým sme sa venovali v našom predchádzajúcom článku), avšak aj v tomto prípade ide skôr o informačný šum. Spoločný pobyt s kolegom Sósom na stavbe nám dokázal, že nie každý roboš sa oddáva kulinárskym orgiám pri rodinnom balení tresky a pätnástich rožkoch. Nie, roboš obyčajný sa vie stravovať zdravo, kultivovane a niektorí z nich sú dokonca chuťovo veľmi nástojčiví.

A tu sa dostávame k poznatkom, nadobudnutým počas nášho spoločného zakrádania sa a sledovania robošských stravovacích návykov.

Poznatok č. 1:

Robotník, ako taký, obľubuje zdravú zeleninu a ovocie. Tento málo známy fakt je naozaj málo známy. Zvykli sme si robotníkov odcudzovať za ich nezdravé, rýchle a mastné stravovanie, pričom - položme si ruku na montérky - koľkí z nás naozaj boli pri obyčajnom robošskom obede, alebo desiate? My sme pri nich boli a videli sme, že pokiaľ je blízko stavby (najčastejšie rodinného domu) záhrada s rozkvitnutou čerešňou, egrešovník, prípadne mohutná jabloň, po dvoch týždňoch robotníckych prác na dome je záhrada absolútne vyplienená. Vlastne, o záhrade sa po tom dá hovoriť už len veľmi ťažko. Majiteľ domu, na ktorom sme s kolegom Sósom pracovali, sa po skončení rekonštrukčných prác mohol tešiť z krásnej púšte, ktorú mu istotne závidí celá ulica.

Poznatok č.2:

Robotník, ako taký, sa uspokojí s málom. Jedla, peňazí, času, intelektu. V našom prípade sa jedná hlavne o málo jedla, hoci málo peňazí s tým súvisí užšie než by si jedna tehla mohla myslieť (ospravedlňte môj robotnícky žargón). Ak ste robotník a ste na týždňovke, neostáva vám nič iné, len sa hneď v prvý večer najebať a takmer všetko minúť. Ešte je tu naozaj úbohá možnosť nenajebať sa a neminúť nič, lenže v tom prípade by ste sa nemohli uspokojiť s málom. Ak ste teda priemerný robotník, po zvyšok týždňa nebudete mať čo do úst. Preto jeden makovník žeriete aj tri dni, kupujete si paradajkové pretlaky v domnienke, že sú to zlacnené paštéty a cibuľa je zrazu váš najlepší priateľ. Keď sa situácia stáva naozaj kritickou, fajčíte cigarety. Počul som, že modré L&M chutia skoro ako čevapčiči.

Poznatok č. 3:

Robotník, ako taký, miluje sladkosti. Áno, je to v rozpore s poznatkom č. 1, ale hovoríme tu o ostrých mužoch malty a tí jednoducho majú svoje „guilty pleasures“. V lete sú to väčšinou lacné nanuky a v zime sú to väčšinou lacné nanuky. Keď sa situácia stáva naozaj kritickou a nanuky dôjdu, fajčia cigarety. Z osobných skúseností však vieme, že skutočný pôžitok robotník prežije iba pri starej dobre horalke. Kolujú dávne legendy o slávnom robošovi Pištovi, ktorý pri jednej fuške na tatranských lúkach zaťal krompáčom do zeme a vykopal prvú horalku. Sám kolega Lakatoš mal jedným časom seriózny problém so závislosťou na tomto keksíku. Našťastie sa z toho dostal a teraz papá iba kávenky.

Poznatok č. 4:

Priznávame, že v tomto prípade ide skôr o domnienku. Robotník, ako taký, slávi Vianoce a určite si rád dopraje štedrovečernú hostinu. Keďže s kolegom Sósom si vianočné sviatky hlboko vážime (napriek dávke prirodzeného robotníckeho ateizmu), rešpektovali sme súkromie a neodvážili sme sa špehovať sviatočné menu našich cieľov. Je to škoda, pretože prezlečení za vianočné ozdoby sme mohli byť maximálne nenápadní. Veríme však, že jedného dňa sa nám podarí priženiť do známych robotníckych rodín (kolega Sóso momentálne nadbieha v kolíske stavbárčiny - Budapešti) a my budeme môcť dokončiť náš výskum.

Dovtedy Ti želáme, drahý čitateľ, krásne sviatky, Šťastný Nový rok a nech ťa lopata sprevádza! Spoločne sa uvidíme pri tretej časti mapovania robotníckeho života pod názvom: Stavba, vesmír a všetko.