List nájomného vraha

Tak čo nové v srdci Európy? Stále ste tam všetci takí posraní z toho titulu majstrov sveta? U nás v Kanade to ani nepočítame, jeden pohár hore – dolu. Aj moja dcéra začala chodiť na hokej, som na ňu hrdý. Je po matke. Syn zas nedávno zložil skúšky do baletnej školy, hneď som mu kúpil krásne ružové silonky, také vypasované, vyzerá v nich ako pravý chlap. Volám ho John Wayne. Nemá to rád, vždy ma štipne do zadku, nezbedník jeden!

Máte tam stále takých vtipkárov, ako keď som odchádzal? Pamätám si, že vtedy uniesli dákeho mladšieho. Krajčír alebo Kamenár sa volal. Najvtipnejšie však bolo, že o tom všetci vedeli, aj ten fúzatý pretekár, čo ste si ho neskôr zvolili za prezidenta.

Zato Kanada je proste skvelá, Kornel! Všetci tu počúvajú Celine Dion, lovia ryby a rozprávajú po francúzsky. Niekedy mám pocit, že som v Paríži, sedím na Grimmauldovom námestí (alebo to nie je Grimmauldovo? Prepáč, veľa Harryho Pottera), popíjam šampanské a do skicára, ktorý som zdedil po Toulouse – Lautrecovi, si robím náčrty Eiffelovej veže. Zvyčajne sa preberiem, keď ma vedúci zmeny drgne do pleca, že som zle vykostil pstruha. „Putain!“, tak ma zvykne prezývať. Milé, že mi vymyslel prezývku.

Tebe napíšem pravdu, Kornel. Moja práca ma nenapĺňa. Fungujem len na zotrvačník, už aj tie ryby mi začínajú smrdieť. Našiel som sa v niečom celkom inom. Chcem byť nájomným vrahom. Už mesiac po nociach trénujem, videl som takmer všetky filmy so Stevenom Seagalom. Je to chlapík, drží si výraz (vieš, že som nikdy som neuznával charakterové herectvo). Zatiaľ zabíjam holými rukami, kým si nenašetrím aspoň na malokalibrovku. Mám aj prvého zákazníka. Stará pani od vedľa sa chce zbaviť svojho 14ročného pudlíka, vraj už nedokáže zadržať moč. Od včera ho sledujem a čakám na vhodnú chvíľu.

To je asi tak všetko, čo som ti chcel napísať, Kornel. Po prečítaní môžeš tento list spáliť. Môžeš ho aj zjesť a brať to ako návrat ku koreňom. Alebo si s ním môžeš vytrieť riť. Ja to na to používam tvoje listy (nehnevaj sa, ale v poslednej dobe ich posielaš naozaj veľa). Mávaj sa tam pekne a pozdravuj Vilmu.

P.S.: Ak môj list náhodou niekto objaví, popri, že ma poznáš. O Kanade si v živote nepočul. Nevieš nič o nájomných vrahoch.

P.S.2: „Dúfam, že jedného dňa budem známy skôr ako skvelý autor a herec, než ako sexsymbol.“ To povedal Steven. Dám si to vytetovať.