menu dekorácia
top hlavičky dekorácia
Z mosta do prosta

Božská komédia!

Božská komédia!
Mali ste niekedy pocit, že ste dokázali odhadnúť človeka už na prvý pohľad na neho? Že áno?... Ale že?! Je to veľmi ľahko spoznať. Človek, ktorý sa celý život iba smeje, má široký vyšponovaný úsmev ako Julia Roberts pri orále s Rosenbergom, človek, ktorý je celoživotný bručoun a mrmloš má zamračený pohľad a hlboké vrásky ako po precíznej práci s mäsiarskym sekáčikom ... a kto pracuje v japonskej kuchyni pri flambovaných špecialitách, má celkom dozaista obhorené obočie. To je jasné ako packa. Avšak, s kým svet zaobchádza ako s dieťaťom a komu udelia raz Nobelovú cenu za celoživotný prínos do nemotornosti, tak ten má tvár ako... ja.

Ja neviem, podľa mňa to musí byť niečím ovplyvnené. Aký život človek vedie, také situácie skrátka priťahuje a ony si ho jednoducho nájdu samé. Nemôžem čakať, že budem výnimka. Síce je veľmi pekné, a pre mňa prospešné, viesť život ako jednu veľkú rozprávku, no na druhej strane človek musí čakať, že sa neraz ocitne v pozícií smoliarskeho Krumplihlavu a aj popri jasnej oblohe mu nad hlavou visí zákerácky oblak, ktorý jak na neho ští, tak neho ští.

Prejavuje sa to takmer v každom odvetví života. Napríklad dôkazom môže byť aj to, že zatiaľ čo Fatálnemu Šamanovi triedna profesorka podávala koncoročné vysvedčenie so slovami: „Bolo tam zopár nepodarkov, ale Ty si veľmi šikovný chalan, v živote Ti nebude stáť žiadna prekážka“, tak ja som to svoje obdržal so slovami „... a zlatko? Snaž sa to nepokrčiť.“

Skrátka aký dojem zanecháte, to sa s Vami bude vliecť. Ja tú svoju detskú stopu zo svojho prejavu už asi nikdy nevydrhnem ani so Savom a šmirgľom. Čo sa ešte triednej týka, čím ďalej, tým viac, mi už prestáva aj vadiť, keď mi vždy dáva mamičkovské rady, aby som poslúchal ostatných profesorov a vždy slušne pozdravil. Už to nejako vstrebávam.

Ale nejde iba o zaobchádzanie so mnou, ale celkovo, ako si zo mňa robí niekto tam hore dobrý deň. Na tému trampôt s nohavicami by som tiež mohol vydať 6-zväzkovú čítanku. Či už je to situácia, kedy sa mi 100 kilometrov od domova spraví diera na zadku od opasku po stred stehna, alebo na jednom festivale pri plne obsadenej stanovej dedinke preskakujúc kaluž sa mi odstrelí gombík a zarovno s dopadom mi dopadnú aj gate (k členkom), alebo napokon keď sa mi odstrelí opäť gombík cestou z podchodu na železničné nádražie s plnými rukami batožiny, ja nemám žiadnu voľnú, ani cudziu, ruku na pomoc, ktorá by mi držala nohavice pri páse, takže musím chodiť naširoko, akoby sedím na imaginárnom slonovi. To mi celkom dlho vydrží, no problém nastáva, keď musíte nastupovať hore schodmi do vlaku a má to tak meter na šírku... To sa moc naširoko prejsť nedá, takže už len cítite ako vám idú nohavice nižšie, nižšie a nižšie.. zrazu cítite, že Vám už trčí spodný okraj treniek a pomaly začínate uvažovať, prečo ste sa v rámci hesla „nech to mám čím skôr za sebou“ hrnuli do vlaku ako prvý a ostatok nastupujúcej posádky ste nechali za Vaším chrbtom, aby ste im ponúkli pohľad doposiaľ nevídaný...

V kuchyni to nie je iné. Ako šéfkuchár na problémy opäť figurujem ja v hlavnej úlohe. Rodičia ma držia od všetkého, čo sa dá chytiť do ruky, lebo majú o to obavy. Minule som si šiel robiť večeru. Vyťahujem párky, padnú mi na zem, idem ich umyť, padnú mi do umývadla a keď si už myslím, že je všetko fajn a stačí mi vybrať tanier, tak pri tom náročnom a vôbec riskantnom úkone rozbijem dve misky. Ja nechápem. Len tak mimochodom. Dokopy mi horelo v kuchyni tri krát, avšak z toho len raz nie v našej.

Do šialenstva ma dostal však až minulý týždeň, ako posledný možný na podávanie prihlášok. Ja si rád veci nechávam na poslednú chvíľu. Aj dátum spotreby jogurtu beriem skôr ako výzvu, než upozornenie. No ale nie to som chcel. Tri dni pred odoslaním prihlášok, som si všimol, že vlastne mnou napísaný rok narodenia na elektronickej prihláške sa s tým skutočným míňa len o nejakých zbytočných 200 rokov. Keď zistím, že to už asi nemám ako opraviť, tak ako poslednú variantu beriem, hodinu do zatvorenia pošty v piatok, že natvrdo perom dopíšem do vytlačeného životopisu svoj, tentoraz pre zmenu skutočný, dátum narodenia. Ibaže. Miesto nadpisu “dátum narodenia: “ si až neskôr povšimnem, že som vlastne napísal “dátum marodenia: “. Keby vedeli, čo všetko okolo toho bolo, myslím, že by mi ten preklep celkom uznali ako diagnózu. Aby toho nebolo málo. Jednu kôpku s prihláškou, potvrdením o zaplatení a životopisom hádžem do jednej obálky, druhú várku do druhej, zalepím. V tom ma niečo vyruší. Ja som strašne nesústredený človek a žiadnemu nutkaniu neodolám. Odbehnem si. Keď sa vrátim, hlavou mi behá jediné :„Bohajeho, a teraz v ktorej obálke je ktorá prihláška?!“... No a tak.

Celkom často mám pocit, že som hlavnou hviezdou nejakej potrhlej nemej grotesky, ktorá láme rekordy na obrazovkách televíznych prijímačov v inej galaxií. Ubezpečuje ma len fakt, že s mojou výslovnosťou a artikuláciou nemôžu poriadne k tomu ani titulky pripraviť. To mi na záver ešte pripomína, ako som si prednedávnom vskutku omylom po skvelom obede grgol a spolužiačka sa ma zo slušnosti opýtala, že čo som to povedal, lebo mi celkom dobre nerozumela.



Ako sa Ti páčil članok?
Kvalitka! Odpad!


Vedeli ste, že?...
Hlava akejkoľvek mŕtvej veľryby nájdenej na britskom pobreží sa automaticky stáva vlastníctvom kráľa? Jej zadná časť tela však patrí kráľovne.
pridala Lujziinka
Vychytávky
MACKOvitá Šelma - Bábatko. Ten, ktorého má každý rád! On, nášho kardiáku šampiňón! Tichá voda brehy myje, on je však voda hlučnosťou Niagary pripomínajúca, zato však čistá, na duši, tele i mysli. (Nie, čistá duša v tomto prípade nie je eufemizmus pre idiota!) Najtrefnejší, najchutnejší, najvtipnejší, najňuňukavejší a najprirodzenejší člen deviantného stáda.
Chcem viac!

Niekoľko rozumných devianťáckych názorov
Ikona užívateľa 2
Pjotr9
tá posledná veta to celé zaklincovala :D
Odoslané pred 186 dňami
Ikona užívateľa 2
MalyBlazen:)
luxusný článok :) neber to tak, že sa smejem na cudzom nešťastí...ale pobavil si ma :D
Odoslané pred 186 dňami
Ikona užívateľa 1
hejlou night
už má tričko ;-)
Smejem sa :D .. lebo súcitím. a presne viem o čom hovoríš... Mám tiež pár zaújmavých príbehov k tejto téme :)
Odoslané pred 185 dňami
Ikona užívateľa 3
Chladnokrvná potvora
Pripájam sa k názoru, že kvalitka :) niet väčšej radosti ako škodoradosť a niet krajšieho zistenia, že iní majú aj väčšie trapasy ako vy sám ... pokračovanie nebude ? Príbehy a historky zo života Mackovitej šelmy, by celkom urobili radosť
Odoslané pred 185 dňami
Odpoveď od MACKOvitej Šelmy napísaná v 2010-03-05 17:57:33
Materiálu mám v zálohe dosť, môžeš sa len škodotešiť! :D
Ikona užívateľa 2
Olivia
Why does it always rain on me? ...:-) pekný článok
Odoslané pred 184 dňami
Ikona užívateľa 2
marco polo
Samoodjeby sú fajn, pokiaľ nie sú vlastné.. tlieskam, pobavilo
Odoslané pred 184 dňami
Ikona užívateľa 6
Vivid
Šelma zase raz nesklamal.. :D znova som za cvoka keď sedím za Deviantmi a rehocem sa sama so sebou... dobre padne viedieť, že nie som sama komu sa raz za čas (deň, hodinu, minútu ) niečo vyšmykne z rúk... držím palce a dúfam, že máte všetky protipožiarne opatrenia
Odoslané pred 183 dňami
Ikona užívateľa 3
IzzieDT
Tak toto bolo nádherne :D
Odoslané pred 179 dňami
Ikona užívateľa 4
fixka
smejem sa až slzy tečú a brat len nechápavo kuká kuká že na čom sa tak lámem.. jooj.. toto nemá konkurenciu :D
Odoslané pred 132 dňami
Ak chceš otvoriť pusu, musíš sa prihlásiť. Ako inak by sme vedeli, kto nám čo píše? Prihlás sa na rifľovej nášivke pod menu ;-)
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
Devianti.sk - Uchýlte sa k úchylom Za oponou Deviantov.sk  /  Logo a stickery Deviantov.sk na stiahnutie  /  Mapa článkov  /  RSS  /  Kto sme?  /  Kontakt