menu dekorácia
top hlavičky dekorácia
Zlé svedomie

Sila vzlyku

Sila vzlyku
Náš prvý kontakt bol z čisto prozaických dôvodov, chcel som jej rozlámať duchovnú stránku osobnosti, aby si o sebe prestala myslieť, že požrala všetku múdrosť sveta. Taká malá sopľa, celkom obyčajná. Keď to v slovných súbojoch bolo 1:1 a ja som sa cítil, ako vo westerne, kde tí kowboji chodia stále dokola s neprestajným očným kontaktom, celkom ma to začalo baviť.

Nemali sme k sebe blízko, hoci sme mali spoločného viac, než by som vtedy dokázal pripustiť. Potom sa jej to doťahovanie zapáčilo a ja som sa musel mať na pozore, lebo ak by sa, nedajbože, zamilovala, tak prídem o ďalšiu celkom fasa zábavku a mne sa v tom životnom období nechcelo hľadať inú odolnú ženskú, na ktorú môj šarm pôsobí presne tak, ako na vás moja skromnosť.

Keď som ju uvidel prvýkrát, v hlave mi vírilo veľa myšlienok, no žiadna taká, aká by mala. A keď na mňa uprela tie veľké tyrkysové oči, videla mi do mozgu a prisahámbohu, normálne trochu zosmutnela. Nie som paranoik, vážne som to videl. Stiahli sa jej zreničky, akoby sa schovávali za nejakú neviditeľnú plentu a ona si priala byť neviditeľná tiež.

Usmial som sa, lebo pretvárka ma živí a vzal som jej kufor. V letiskovej hale bola kopa ľudí, kým sme vyšli na parkovisko, pohľadom som hľadal niekoho známeho, kto by trochu zmiernil toto čaro trápnej situácie, ale nik sa nenašiel. Naložil som ju do auta a cestou do bytu, kým som brázdil bratislavské uličky, som sa jej pýtal na tak banálne otázky, až to bolo trápne aj mne samému a keď som sa jej zadíval do tváre, vedel som, že by najradšej bola hocikde inde, len nie so mnou.

Ak som toto dokázal urobiť z nadšeného dievčaťa, tak musím byť strašný chuj.

Prišli sme do bytu, stále som sa usmieval, ako keby som dostal kŕč do sánky a ona by mi určite najradšej odtrhla hlavu za túto pretvárku, lebo vedela, aký som.

Poprosila ma, či by u mňa mohla prespať, lebo sa vracala z Londýna a večer už sa nemala ako dostať domov. Tak som si povedal, že je to skvelá príležitosť, ako ju spoznať osobne. Kým sme komunikovali iba virtuálne, všetko bolo viac než v poriadku, debatovali sme celé hodiny hoc i o nesmrteľnosti chrústov a bavilo nás to. Mal som ju rád. Naozaj. Bolo to milé a vtipné dievča, nemala to v hlave vypatlané a keď som sa vrátil domov z práce, bol som rád, že mám komu napísať, že tí dnešní študenti sú chamraď lenivá a nič sa im nechce.

Bola ukecaná, vždy mala čo povedať, človek by si myslel, že ju neumlčí ani horúci zemiak v ústach... a teraz sedela na mojej čiernej sedačke a chcela s ňou splynúť, aby ju nebolo vidieť. Mlčala, bola tak ticho, až sa to nedalo zvládať. Hlasné ticho. Strašne hlasné ticho.

Vyniesol som jej na gauč paplón s vankúšom a ona sa spýtala, či môže ísť na balkón. Len som jej podal popolník a usmial sa. Bola tam dlho. Potom sa vrátila, šla do kúpeľne a v pyžame so žabou a fialovým nápisom POBOZKAJ MA, SOM PRINCEZNÁ, sa schúlila do rohu gauča, asi meter odo mňa. Nechal som jej ovládač na stole a zhasol lampu, lebo z našich niekdajších pokecov som vedel, že rada pozerá telku potme.

Keď som o pár minút šiel do kuchyne, zastavil som sa vo dverách spálne a chvíľu ju pozoroval. Netušil som, čo tu robí. Čo tu robí práve toto dievča, ktoré s tými, čo sa tu premieľajú, nemá nič spoločné. Okrem toho, že sa na mňa pozerá ako na Boha. A vedel som, že naše myslenie je na rovnakej vlne, ona tiež netušila, čo tu robí. A chcela preč, len v danom okamihu nemala kam, ale asi by jej bolo lepšie aj v noci na stanici.

Mal som zo seba zlý pocit. Taký fakt zlý. Nebola škaredá, len... bola iná. Iná, ako ostatné. A predtým som to mal na nej rád, tak ja nechápem...

Vzal som si z kuchyne čaj, poprial jej dobrú noc, iba jemným hlasom povedala "Dobrú," a usmiala sa. Sedel som na posteli asi 2 hodiny s hlavou v dlaniach. A ak by to bol americký film, tak by zaklopala, vošla dnu a presexovali by sme noc ako zvieratá. Ale neudialo sa. Začul som vrzgnutie dverí na balkóne, hoci viem, že ich otvárala jemne a potichu, aby ma nezobudila.

Otvoril som tie na spálni, stála pri múre balkóna a vyfukovala dym. Potom si sadla na stoličku, dala si kolená pod bradu a schúlila sa do emočného klbka. Do takého, v akom som ju poznal, vždy, hoci som ju nevidel, som presne vedel, kedy zaujala túto polohu. Potrebovala objať a cítiť, že s ňou niekto je, lebo mala pocit, že je na svete celkom sama. Len ona a ružové lentilky, ktoré zbožňovala.

V celom byte bolo ticho, stál som v strede obývačky a pozeral sa. Potom som sa otočil a zamieril k spálni, lebo som nevedel, čo by som jej povedal. A vtedy som začul vzlyk. Vedel som, že plače, ale ten zvuk ma paralyzoval. Sú zvuky, ktoré si budem pamätať do konca života. Škrípanie bŕzd pri prvej búračke, potlesk, ktorý mi patril, keď som prvýkrát vystúpil na divadelné dosky, ohlušujúci ston prvého orgazmu, ktorý zažila žena vďaka mne... a ten vzlyk, ktorý som spôsobil a až ma zabolelo v hrudi, keď som ho začul.

Ráno tam už nebola. Na gauči bol poskladaný paplón aj s vankúšom, vedľa neho uložené papuče, na odkvapkávači umytý pohár a na balkóne čistý a vysypaný popolník. Nezostalo tu po nej nič, len kartička na zrkadle so žltým smajlíkom a nápisom "Ďakujem". Nemala začo. Takto by ju prichýlil hociktorý hotel štvrtej cenovej. Chladne, bez záujmu, stroho.

Normálne rozmýšľam, že si otvorím penzión... prístup k zákazníkom mám absolútne profesionálny.

A teraz, ak dovolíte, idem do vane a zmyjem si škvrny na svedomí.

Ako sa Ti páčil članok?
Kvalitka! Odpad!


Vedeli ste, že?...
Charlie Chaplin se jednou tajně zúčastnil soutěže napodobitelů Charlieho Chaplina a skončil až na třetím místě?
pridal Klenot Eskortová
Naše talenty
Zlé svedomie - Zbastardený cynik s dokonalou schopnosťou nasierať ľudí, zvieratá aj veci. Všetko, čo robím, má jasný význam, zmysel a smerovanie. Keď na to raz prídete, budete sa smiať. Hlasno. Primárne vás nemám rád a neplánujem to meniť. Som stredom vesmíru i okolitých galaxií, treba si na to len zvyknúť. A ja viem, že vy už ste si. Milujte ma, nič lepšie na práci nemáte.
Chcem viac!

Niekoľko rozumných devianťáckych názorov
Ikona užívateľa 2
marco polo
šaman, máš silnu konkurenciu ))) nechcem rýpať, ale hej)
Odoslané pred 694 dňami
Ikona užívateľa 3
Finchy
tak dufam,ze niesi pokecolog,lebo to by si ma velmi sklamal,1. polovica mi ho dost pripomenula ,2. vzbudila pochybnosti o tej hypoteze , ale zaujimave v konecnom dosledku
Odoslané pred 694 dňami
Ikona užívateľa 1
olie
Prvé tri vety boli krásne! ... na môj vkus je v ostatku až príliš veľa citov ... viac cynizmu a podpichovania by to chcelo :P Čo už, som verný fanda Poka :P
Odoslané pred 693 dňami
Ikona užívateľa 3
Kwačica
marco polo??....toto Šamanovi nesiaha ani po hlinu pod jeho nohami!!!.....
Odoslané pred 691 dňami
Odpoveď od Zlého Svedomia napísaná v 2010-03-18 17:14:19
:)) Aká rozrušená, aj ti zo mňa tvrdnú bradavky? :))
Ikona užívateľa 2
Olivia
" chcel som jej rozlámať duchovnú stránku osobnosti " ... hej, bolí to viac
Odoslané pred 691 dňami
Ikona užívateľa 1
Ornot
Nič v zlom, ale tento štýl písania mi skôr pripadá ako Grga Pitic, Poko je skôr taká veselá kopa :) teda myslím tým to, že sa to dobre číta, oveľa lepšie ako ostatné "talenty" ale už to tu raz bolo, nič nového pod slnkom
Odoslané pred 690 dňami
Ikona užívateľa 3
korzar
Hm... skvelo si ma vtiahol do deja a potom sklamal. Nie pribehom ako takym, ale skor bezkontextovym upadnutim do vugarizmu, ci nedotiahnutim suvislostí. Miestami som sa v tom nasiel a vzapati prisla nelogickost, ktora ma vyhodila z obrazu. Ako rozbeh dobre, ako uzavrety celok nanadchlo. Prepac, je to len moj nazor.
Odoslané pred 689 dňami
Odpoveď od Zlého Svedomia napísaná v 2010-03-20 14:31:38
Dík zaň;)
Ak chceš otvoriť pusu, musíš sa prihlásiť. Ako inak by sme vedeli, kto nám čo píše? Prihlás sa na rifľovej nášivke pod menu ;-)
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
Devianti.sk - Uchýlte sa k úchylom Za oponou Deviantov.sk  /  Logo a stickery Deviantov.sk na stiahnutie  /  Mapa článkov  /  RSS  /  Kto sme?  /  Kontakt