menu dekorácia
top hlavičky dekorácia
Zlé svedomie

A nakoniec sa to začalo odznova

A nakoniec sa to začalo odznova
Volám sa Viktor. Kachut. Som cynik a grobian, asi aj alkoholik a určite schizofrenik. A mnoho iných nepekných diagnóz. Asi takto by som sa predstavil na hromadnom stretnutí hromadných idiotov. A oni by mi potom zatlieskali. Ale dnes nechcem potlesk. Dnes len tak rozmýšľam...

Ležal som v posteli, v čerstvo použitých perinách a ešte sa z nich nestihol vytratiť závan ženskosti. Viete, tá vôňa ženy kombinovaná s jemným parfémom, lakom na vlasy a krycím púdrom, ktorá vytvára atmosféru každého staromládeneckého bytu. Bytu, v ktorom žije muž len s vecami pre základné prežitie. Pár strojčekov na holenie, pivo v chladničke a balík cigariet.

Mám to tu rád a všetky, ktoré prešli touto posteľou, boli spokojné, lebo mali pocit, že sú výnimočné, hoci neboli. Nenašli tu náušnicu ani pohodené nohavičky z predchádzajúcej noci, ani navarené jedlo, ktoré by urobila akákoľvek iná, lebo nemám rád, keď mi tu ženy tvoria viac, ako by im prislúchalo. Vlastne, mám radšej tie, ktoré sa bez zbytočných rečí ráno postavia a odídu a nezapamätajú si meno ani adresu. Lebo taký život je ľahší.

Pani, ktorá mi chodí upratovať vždy ráno len odsudzujúco pokýva hlavou a mlčí, lebo asi iba ona jediná vie, aký život vediem a čo som vlastne zač. Obliekol som si župan a vyšiel som na balkón, lebo nerád fajčím vo vnútri, keď sa vrátim domov, smrdí to tam ako v putike, z ktorej som prišiel, tak to v rámci vlastného dobrého pocitu nerobím.

Dofajčil som a keď som si obliekal oblek a v zrkadle viazal kravatu, usmial som sa, ani neviem prečo. Možno preto, že som primárne zlým človekom a je mi to jedno. V schodišti som našiel spadnutú ružovú sponku. Možno patrila tej blondíne, čo ráno odchádzala. Na meno si nespomínam. Načo aj.

Ono, pokusy na moju zmenu aj boli, len neviem, či v správnom čase na správnom mieste. Ale raz som sa zmeniť chcel. Fakt.

Keď som ju stretol, bola ako neoperené kura. Taká malá pojašená cicka s úsmevom Mony Lisy, veľmi zaujímavé dievča. Bol som v jej svete čímsi iným, nepoznala čaro takých, ako som ja. Teda, nie, žeby som bol nejaký macho... vlastne, asi som, ale ona bola prvá, ktorá ma nechcela medzi stehná. Občas som z nej mal dokonca pocit, že sa ma bojí, či čo.

Mala na mňa slabosť. To majú na športovcov asi všetky. Chodila na moje basketbalové zápasy každý víkend a vždy sa naširoko škerila, keď sa mi podarilo zavesiť. Bola mladá, strašne mladá. Raz som ju vzal do klubu, kam s chalanmi chodievame po zápasoch. Bola očarujúca, vtipná, smiala sa, ako keď cinkajú bižutériové guličky po schodoch. Zvonivo. Moji priatelia z nej boli na pochybách, nebol to typ, do ktorého sa zamilujete na prvý pohľad, skôr tak na tretí, keď otvorí ústa a je jasné, že nemá v hlave prázdno. Občas si potom zo mňa robili srandu, že chodím baliť baby do škôlky, ale veď nech si hovoria, brať som si ju nešiel, tak čo.

V niektorých veciach bola rovnaká ako ja. Milovala filmy. Zvykli sme ich pozerať aj 5x do týždňa. Vždy sa tak skrútila pod deku, do polohy, ktorú som nikdy nedokázal identifikovať a položila si na mňa hlavu. Hladkal som ju, lebo to baby majú rady, a keď naspamäť opakovala repliky z filmov, kryl som jej ústa dlaňou a ona ma hrýzla. Hovorím, malé mača. Raz sme sa pohádali. Dosť škaredo. Mal som zlý deň, bola na zlom mieste. Vlastne ani sme sa nehádali, ja som kričal a ona zaryto mlčala. Pozrel som sa na ňu a v jej očiach bola nedešifrovateľná informácia.

„Prečo mlčíš?“
“Len tak.“
“Nemáš názor? Nič si nemyslíš?“
“Myslím si svoje,“ povedala a pozrela sa na mňa tak nejako zvláštne. Nie nahnevane, ani ublížene, ani ako umierajúci bernardín... len tak... jednoducho zvláštne. Úplne ma dostala.

Vymýšľala si slová. Často. Mala akýsi vlastný jazyk, ktorému rozumela len ona. Bolo to smiešne a milé zároveň. Dodnes neviem, prečo som trávil čas s týmto dievčatkom. Ťahalo mi na 30 a ona bola už síce plnoletá, ale stále som mal pocit, že by nemala piť, fajčiť, ani pozerať hanbaté filmy. Vlastne, ani to nerobila.

Párkrát som skritizoval jej diela. Nerozumiem obrazom, len som jej povedal, že sa mi nepáčia. Maľovala. Pekne. Používala veľa farieb, bolo to také pestré, veselé. Neurazila sa, len sa tak trochu usmiala, ako keď niekomu poviete niečo nepríjemné a on nevie, čo na to povedať. Vtedy ma to dosť mrzelo. Nechcel som nijako jej umenie dehonestovať, len sa mi nezdalo tých pár cákancov žltej, zelenej a červenej až tak úžasných, ako bradatým veteránom, keď jej vystavili tie obrazy v galérii a dedovia uznanlivo pokyvkávali hlavami.
Bol som sa vtedy na ňu pozrieť. Stála v čiernej sukni a bielej blúzke, s decentným účesom a jemnou striebornou retiazkou na krku pri jednom z obrazov a okolo nej bolo pár ľudí, čo vyzerali, že tomu rozumejú. Bola vo svojom živle. Vyzerala sebaisto, nie tak, ako som ju poznal ja, pôsobila žensky, pevne stála na nohách, s vyrovnanou chrbticou a kúzelným úsmevom dámy ďakovala polichotene za komplimenty od kompetentných. Chvíľu som tam stál a keď ma zbadala, nadšene mi zakývala. Prišiel som k nej a ona si ma chytila pod pazuchu, nenútene, celkom prirodzene a predstavila ma. „Profesor Klemens, profesor Vaško, toto je Viktor, jeden z mojich najväčších kritikov.“ Bradatí muži sa usmiali a potriasli sme si pravicou.

„Vaša priateľka je veľmi talentovaná,“ povedal chlap, čo vyzeral, ako keby sa neholil hádam od občianskej vojny. Iba som sa usmial. Bolo mi sprosté povedať, že to nie je moja priateľka, bol to jej večer, tak som jej ho nechcel kaziť. Ale v jej výraze sa usídlila akási alarmujúca pohoda. Modlil som sa, aby sa mi to len zdalo.

Keď celá fraška skončila a šiel som ju odprevadiť domov, mala v očiach nadšenie. Také nadšenie mladej ženy, ktorá sa snaží skryť v sebe to nedospelé dievča, ktoré jej dáva osobitnosť a správny šmrnc. Asi aby sa mi zapáčila. Neviem. Možno.

Prišli sme k jej domu, pobozkal som ju na rozlúčku a vtedy sa usmiala. Ten úsmev poznám. Zmeravel som, rozlúčil sa a šiel. Takto by sa na mňa nemala usmievať. Žiadna žena, tobôž ona.

Zvláštne dievča. Na všetko toto som myslel, kým mi blondína s obrovskými perami predvádzala svoje orálne umenie a ja si chlípal vychladený Šariš...

Ako sa Ti páčil članok?
Kvalitka! Odpad!


Vedeli ste, že?...
Každých 8 sekúnd sa narodí 34 bábätiek.
pridal Nemesis
Naše talenty
Zlé svedomie - Zbastardený cynik s dokonalou schopnosťou nasierať ľudí, zvieratá aj veci. Všetko, čo robím, má jasný význam, zmysel a smerovanie. Keď na to raz prídete, budete sa smiať. Hlasno. Primárne vás nemám rád a neplánujem to meniť. Som stredom vesmíru i okolitých galaxií, treba si na to len zvyknúť. A ja viem, že vy už ste si. Milujte ma, nič lepšie na práci nemáte.
Chcem viac!

Niekoľko rozumných devianťáckych názorov
Ikona užívateľa 5
hyva
pokecolog nevysiel tak ste nasli klon? ;)
Odoslané pred 694 dňami
Odpoveď od Zlého Svedomia napísaná v 2010-03-15 22:23:33
Pokecológovi niečo nevyšlo? Neviem, dlho som ho nečítal, ale nepripadám si ako klon, minimálne balím sofistikovanejšími metódami ;)
Ikona užívateľa 3
Lujziinka
už má tričko ;-)
Mám z toho celého pocit, že je to Mel Gibson (z Po čom ženy túžia), Chuck Bass (Gossip girl) a Barney (himym) spojení v jednej osobe, písané trochu štýl Evity Urbaníkovej.. nevravím, že je to zle, ani, že dobre, to nech posúdia iní..
Odoslané pred 693 dňami
Odpoveď od Zlého Svedomia napísaná v 2010-03-15 23:55:49
Prečo sa vyjadrovať, ak niet čo povedať? :)
Ikona užívateľa 3
Lujziinka
už má tričko ;-)
povedala som svoj názor :D ale odmietam deliť veci na buď dobré, alebo zlé.. celkovo štýl písania sa mi páčil a článok ma aj zaujal, no práve k Deviantom sa mi nehodí..
Odoslané pred 693 dňami
Odpoveď od Zlého Svedomia napísaná v 2010-03-16 00:49:12
:) Všetkým hej, len tebe nie... nezamiluj sa, dievčina:)
Ikona užívateľa 3
Mike West
Mimo to, článok je veľmi fajn, mne sa páčil :o) A holt, niektorí ľudia majú potrebu všade sa vyjadrovať, aj keď nemajú k čomu - to im musíš odpustiť, ten ich tik byť všade ;))
Odoslané pred 693 dňami
Ikona užívateľa 2
Olivia
Hráš na dobrú strunu, cynizmus a arogancia boli a sú ovlažujúce. Čakám, s čím novým vyrukuješ
Odoslané pred 691 dňami
Ikona užívateľa 1
hejlou night
už má tričko ;-)
Barney Stinson.. ale dobré je to, o tom potom.
Odoslané pred 691 dňami
Ikona užívateľa 2
gamba
ja len tak jednoducho a v skratke: páči sa mi to, len tak ďalej, dobré čítanie, hlavne o pol tretej rano.... :)
Odoslané pred 680 dňami
Ikona užívateľa 2
sarcastic
"ako keď cinkajú bižutériové guličky po schodoch" nepouzil si to uz niekde?? :) ale kazdopadne je to mile prirovnanie ;)
Odoslané pred 667 dňami
Odpoveď od Zlého Svedomia napísaná v 2010-04-11 18:58:29
Neviem o tom, ale vďaka:)
Ak chceš otvoriť pusu, musíš sa prihlásiť. Ako inak by sme vedeli, kto nám čo píše? Prihlás sa na rifľovej nášivke pod menu ;-)
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
Devianti.sk - Uchýlte sa k úchylom Za oponou Deviantov.sk  /  Logo a stickery Deviantov.sk na stiahnutie  /  Mapa článkov  /  RSS  /  Kto sme?  /  Kontakt