Nemám rád právnikov. Sú nádorom tejto spoločnosti. Morálny odpad, čo ani zamak neverí tomu, čo sa snaží natlačiť do našich hláv. Minule som s jedným pil.

Sú chvíle, keď vám zvoní mobil keď to najviac čakáte a najmenej potrebujete. Mne sa to stalo v piatok, volal mi kamarát, že chce usporiadať charitatívny večierok a vraj mám prísť charitatívne naladený, s charitatívnym úsmevom a priniesť so sebou aj nejaké charitatívne peniaze. Keďže som jeho posledné tri frajerky obrábal kedy sa dalo, lebo jemu to moc nešlo, cítil som sa zaviazaný pomôcť mu. Zas.

Mám rád svojich kamarátov. Naozaj. Sú to veľmi fajn ľudia, poväčšine muži a poväčšine s vlastným svetom plným prúserov, takže nemajú čas sa mi plantať v byte ani v živote. Jedného mám špeciálne rád, zvyknem s ním chodiť na pivo, lebo jeho rozprávanie o trapasoch vlastného života, má vždy úvod, jadro aj záver.

Aby nie stále Jasnosť bola za tú, ktorá všetkému rozumie, odovzdám aj ja trochu múdrosti pokoleniam adolescentných výrastkov, ktoré sa združujú na tomto bohapustom portále.

Všetky primárne zlé príhody začínajú „Jedna moja kamarátka...“. A vždy sú o tom, čo človek zažil sám. Alebo vymyslené. Ale ja jednu takú kamarátku mám.

„Tak, vážení, vďaka tejto dobrej víle už oddnes oficiálne nie som bezdomovcom,“ povedal Rado, keď sme všetci stáli v jeho skolaudovanom byte. Bolo tam pekne, snažil som sa nájsť nejakú banálnu školácku chybu, ktorú by som tej dizajnérke vytkol, lebo ma dosť sralo, že si na zariaďovanie nepozval mňa. Poznáme sa 20 rokov a on nechá svoj byt v rukách nejakej pipiny...

Stál som v spálni a nerozhodne sa díval skleneným pohľadom. Rozmýšľal som. Úpenlivo.

Náš prvý kontakt bol z čisto prozaických dôvodov, chcel som jej rozlámať duchovnú stránku osobnosti, aby si o sebe prestala myslieť, že požrala všetku múdrosť sveta. Taká malá sopľa, celkom obyčajná. Keď to v slovných súbojoch bolo 1:1 a ja som sa cítil, ako vo westerne, kde tí kowboji chodia stále dokola s neprestajným očným kontaktom, celkom ma to začalo baviť.

Volám sa Viktor. Kachut. Som cynik a grobian, asi aj alkoholik a určite schizofrenik. A mnoho iných nepekných diagnóz. Asi takto by som sa predstavil na hromadnom stretnutí hromadných idiotov. A oni by mi potom zatlieskali. Ale dnes nechcem potlesk. Dnes len tak rozmýšľam...
