Tu som človekom, tu si upratujem

Nepáčil sa mi rámus, ktorý dokázal robiť a už vôbec nie to, že v jedinom okamihu bol schopný nechať zmiznúť čokoľvek, čo mu prišlo do cesty. Nikdy nezabudnem na to, ako mi tá potvora s výraznou pomocou mojej ctenej matky zožrala najobľúbenejšie ponožky. Žlté, huňaté, teplé a na pravej nohe s dierou na palci. Veru, ten vysávač to mal u mňa už od začiatku všetko spočítané.

Vzhľadom k skvele zorganizovanému neporiadku, ktorý si za tie roky vybudoval stabilné miesto v mojom pohnutom živote, necítila som potrebu niečo premiestňovať, nedajbože utierať od prachu. Ak si odmyslíme poznámky rodičov, svedomia a reklám s usmievajúcimi sa tetami a oneskorene načasovaným dabingom, ktoré som odignorovala, nič na svete ma nedonútilo vziať do ruky čistiace prostriedky. No všetko nabralo úplne iný smer, keď som už asi po dvadsiaty krát v priebehu dvoch dní zaregistrovala slovo/ predmet vysávač v najrôznejších podobách sveta. Hovorí sa, že keď nejakú myšlienku dusíte v hlave, pomaly ju zatláčate hlbšie a hlbšie, vaše podvedomie vám to pekne-krásne jedného dňa vráti s troma kilami cukru, šľahačkou a nechutne sladkou čokoládovou polevou na zákusku s názvom Pomsta. 

Preto bolo po spytovaní svedomia nevyhnutné vzdať sa na malú chvíľu svojich zásad a vziať do rúk ten pekelný stroj, zopár handier a svoju hrdosť. Po dvoch hodinách objavovania, zbavovania, utierania a vysávania som sa zrazu ocitla niekde v krajine, kde sa mixovala vôňa aloe vera s ľevandulou, citrusové plody so včelím voskom a ihličie s rozmarnou ružou. Ťažko to zaradiť do podnebného pásma. 

Cítila som sa super, všetko bolo čisté, na moje prekvapenie nielen v izbe, ale aj vo mne. Totižto celý ten čas, čo som sa mordovala s wellness pre izbu, prechádzali mi hlavou všetky spomienky, myšlienky, problémy a úvahy, ktoré v neupratovacom stave akosi nie je čas riešiť. Ako tak prichádzali z jednej strany, v strede som ich pekne poutierala, vyleštila, navoňala a zaradila na druhú stranu do škatúľ s ceduľami POTREBNÉ NA PREŽITIE, SER UŽ NA TO, ZASMEJ SA, TOTO SA DORIEŠI, PRE PRÍPAD POTREBY, BLBOSTI a nepotrebné jednoducho zahodila preč. Keď som si potom s upratanou hlavou začala všímať ľudí okolo seba, zistila som, že táto terapia funguje od pradávna a je veľmi účinná.

Tam, kde pracujem, prichádza každé ráno teta upratovačka, poväčšinou namosúrená, vytočená a nevrlá. Kričí, sťažuje sa, je odporná. Vysvetľujem si to tým, že predsa len ranné vstávanie a štyri deti v predškolskom veku, to je príliš aj na vycvičenú pestúnku. Sledovať ju ako vysáva je dosť sranda. Začína energickými pohybmi, pokračuje miernejšie a nakoniec si prejde s tým vysávačom aj dva krát tú istú trasu. Odchádza vysmiata, uvoľnená a veselá. Väčšina osôb ženského pohlavia, s ktorými prichádzam do pravidelnejšieho styku, vo vypätej situácii schopnej zožrať všetku racionalitu z mozgu, berie do rúk handru a drhne do zodratia najbližšiu vec, ktorá je po ruke. 

Riešia si tak nervozitu, dostávajú sa do normálu a v konečnom dôsledku sa im dostane pokoja. Po Trnave vraj chodí nejaký pán s veľkým vysávačom a zbiera po ľuďoch všetko, čo im vypadne a zabudnú to zdvihnúť. Nikto ho o to neprosil, začal to robiť dobrovoľne, rád a zadarmo. Zbiera tak do svojho stroja kúsky z ľudí, ktorých ani nepozná, v živote ich nestretol a každý večer tieto malé útržky vysype do smetí. Každý z nas by mal vlastniť aspoň jeden takýto vysávač, ktorý by si so sebou všade nosil a po jednom posielal do zabudnutia všetky zlé myšlienky a negativitu, ktorá sa na nás vtieravo nalepila a problémy, ktoré nemá zmysel riešiť. 

Ponechajme si energiu pre ľudí, pre ktorých znamenáme najviac a oni znamenajú najviac pre nás, pre ľudí, s ktorými tvoríme jeden okruh nenahraditeľnosti a nezabudnuteľnosti. Zaobstarajme si teda všetci krabice s nápismi a dajme do nich všetko to, čo sa inde snažíme predýchať a vyriešiť pokojne, čo noblesne premlčíme alebo za čím len tak jednorazovo tresneme dverami. Nezaslúžia si to tí, ktorým zostaneme na krku, keď nás pri tom trieskaní dvermi a kričaní trafí šľak.