menu dekorácia
top hlavičky dekorácia
Rebeka Lópelprdová

Noc má svoju moc

Noc má svoju moc
V poslednej dobe som začala stretávať divne pôsobiacich ľudí. Možno tu boli už aj predtým, ale vzhľadom k nedostatku spánku moje zrakové dispozície smerovali od desiatich k piatim a jasne vyjadrovali svoj nesúhlas s akoukoľvek činnosťou, ktorá by sa vymykala z ich pohotovostného režimu. Tento zvláštny druh človeka som si všimla v jedno ráno, keď si mala Matka Príroda s najväčšou pravdepodobnosťou predmenštruačný syndróm a liala na svet jeden kýbel sĺz za druhým, takže vonku ste skôr stretli bratov Hochschornerovcov na člnku ako bežného chodca.

Vyznačoval sa malátnou chôdzou, slnečnými okuliarmi a jasne spomalenými reflexami pri prechode cez cestu. Ja som bola na ceste do kaviarne, kde som sa mala stretnúť s priateľkou, on zrejme ani nevedel, kam ide, ale nastúpili sme do rovnakého autobusu a mala som viac možností sledovať tento vzácny úkaz.

Keď sa rezignovane usadil na sedadlo, vytiahol si z vaku veľký skicár a pokračoval vo svojom veľdiele značne tupou ceruzkou a mne bolo hneď jasné, prečo je v takom stave, v akom je. On totižto celú noc nespal, pretože tesne predtým, ako sa rozhodol uložiť na spánok, v hlave  mu začali víriť tie najlepšie dôvody, prečo tak nespraviť. Vzal teda do rúk papier a ceruzku, horlivo kreslil, až ho z návalu inšpirácie prebudilo zvonenie budíka, a teda znamenie, že treba ísť do práce/ školy/ kdekoľvek.

Vystupovali sme na rovnakej zastávke, ale každý sa pobral iným smerom, takže som zostala už len ja a moje myšlienky nad tým, čo asi tak robia moji priatelia v noci. Odpoveď na seba nechala čakať presne trištvrte hodinu, keď mi po troch zúfalých pokusoch o telefonát dotyčnej kamoške a pár katastrofických možnostiach jej tragickej smrti o pol desiatej ráno, konečne zdvihla.

Prepáč, prepáč, ja som ešte v posteli, nepočula som budík, do piatej som bola zažraná do knihy, nedalo sa prestať ju čítať.

Všetko sme si vysvetlili, povedala, že o chvíľu príde a ja som musela maskovať svoj smiech za natriasajúcimi sa novinami. Kamoška bola totižto zo vzorky ľudí, podľa ktorej vedci usúdili, že človek prespí tretinu svojho života. Bola to práve ona, kto zastával názor, že v noci sa má spať a nie do druhej telefonovať, čítať knihy, upratovať si bordel alebo robiť pokusy na sexuálnych maniakoch z rôznych internetových fór spustených od desiatej večer. Takže, bolo to jedna nula pre mňa.

Ja totižto zbožňujem také noci. Všetko, čo vám cez deň nahlodávalo dušu, zostane na sedem hodín mŕtve a bez ohľadu na to, či ráno treba vstať, robiť raňajky, utekať na stretnutie, či do školy a tváriť sa seriózne, podľahneme čaru nejakého človeka, vône farieb, knihy, tvorivej činnosti a venujeme im čas určený spánku, keď sa vykašleme na všetky pravidlá a tešíme sa zo života. Odsúvame na vedľajšiu koľaj, že budeme na druhý deň zívať v pravidelných intervaloch a riešiť intenzitu denného svetla slnečnými okuliarmi, ktorými maskujeme červené oči a kruhy pod nimi. Totižto, na ľudí, s ktorými som schopná debatovať do rána o tom, či videli už všetky farby sveta nikdy nezanevriem. Patria do kategórie blízkych duší a navždy tam aj zostanú. Na knihy, ktoré som zatvárala o pol siedmej ráno, nikdy nezabudnem. Texty, ktoré som písala celú noc, sú síce na hranici príčetnosti, ale sú absolútne moje. Chvíle, ktoré sa naťahovali do nasledujúceho dňa boli vždy naplnené jedinečnou príťažlivosťou, aj keď išlo len o triedenie ponožiek a zoraďovanie filmov, ktoré je nutné dopozerať.

Ak prebdiete noc, lebo ju prebdieť chcete a robíte pritom to, čo obyčajne v noci nerobíte, je jasné, že ešte nie ste nezvratne a definitívne dospelí, že vaša duša má ešte krídla, ktoré vás vládzu na chvíľu odniesť na miesta čistej radosti.

Je deväť hodín ráno a vedľa mňa sedí dievča, ktoré zíva tak hlasno, že všetky dôchodkyne naokolo budú mať debatu o dnešnej mládeži minimálne na dve hodiny. A ja sa len usmievam popodfúz a vidím, ako vyťahuje rozčítanú knihu.

Ako sa Ti páčil članok?
Kvalitka! Odpad!


Vedeli ste, že?...
Charlie Chaplin se jednou tajně zúčastnil soutěže napodobitelů Charlieho Chaplina a skončil až na třetím místě?
pridal Klenot Eskortová
Naše talenty
Rebeka Lópelprdová - Tragikomická postavička žijúca si vo vlastnom svete, ponaučená chybami z toho Vášho. Žijúca legenda detí, odstrašujúci príklad pre rovesníkov a ukážkový príklad človeka pre tých, ktorí akosi pozabudli na to, že každý si je strojcom svojho šťastia. V podstate nerobí nič poriadne, ale nič nerobiť ju nebaví. Má zázračnú schopnosť- vidí Vám do hlavy a pritom ste sa nemuseli v živote stretnúť.
Chcem viac!

Niekoľko rozumných devianťáckych názorov
Ikona užívateľa 2
Vaša Jasnosť
Veľké veľké like odo mňa, Beka ;)
Odoslané pred 660 dňami
Ikona užívateľa 3
podarenaandruska
...to vedomie že ostatní spia...nevidia nepočujú nevedia čo robím...a tých pár uchmatnutých hodín života naviac stojí za kruhy pod očami.)
Odoslané pred 660 dňami
Ikona užívateľa 5
Klenot Eskortová
Na tento článek jsem si vzpomněla, když jsem před několika dny odkládala knihu lehce po druhé hodině ranní...:-)
Odoslané pred 653 dňami
Ikona užívateľa 4
dream of the endless
neviem , článok fajn ale nespať mi nepríde ako nič neobyčajné...aspoň u mňa. sympatizujem s tým mladým pánkom čo v noci kreslí ._-
Odoslané pred 646 dňami
Ikona užívateľa 3
Lujziinka
už má tričko ;-)
Spánok vlastne pre tvorivých ľudí a tých, čo sa o nejakú tú tvorbu snažia, vážne asi nemá zmysel.. Ja som za posledné 4 noci nenaspala viac než 10 hodín, unavená som rovnako ako po 8 hodinovom odpočinku a kruhy pod očami mám také isté ako predtým :)
Odoslané pred 628 dňami
Ak chceš otvoriť pusu, musíš sa prihlásiť. Ako inak by sme vedeli, kto nám čo píše? Prihlás sa na rifľovej nášivke pod menu ;-)
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
Devianti.sk - Uchýlte sa k úchylom Za oponou Deviantov.sk  /  Logo a stickery Deviantov.sk na stiahnutie  /  Mapa článkov  /  RSS  /  Kto sme?  /  Kontakt