Začal ma prenasledovať nenápadne, potichu. Mala som s ním čo-to dočinenia už od detstva, ale nikdy som si ho nejak extra nevšímala. Lepšie povedané, snažila som sa ho obchádzať minimálne na osem metrov, pretože keby sa ho dotknem, znamenalo by nutné zlo, že polovicu dňa by som zasvätila boju s veternými mlynmi.

Nemám rád právnikov. Sú nádorom tejto spoločnosti. Morálny odpad, čo ani zamak neverí tomu, čo sa snaží natlačiť do našich hláv. Minule som s jedným pil.

Sú chvíle, keď vám zvoní mobil keď to najviac čakáte a najmenej potrebujete. Mne sa to stalo v piatok, volal mi kamarát, že chce usporiadať charitatívny večierok a vraj mám prísť charitatívne naladený, s charitatívnym úsmevom a priniesť so sebou aj nejaké charitatívne peniaze. Keďže som jeho posledné tri frajerky obrábal kedy sa dalo, lebo jemu to moc nešlo, cítil som sa zaviazaný pomôcť mu. Zas.

Mám rád svojich kamarátov. Naozaj. Sú to veľmi fajn ľudia, poväčšine muži a poväčšine s vlastným svetom plným prúserov, takže nemajú čas sa mi plantať v byte ani v živote. Jedného mám špeciálne rád, zvyknem s ním chodiť na pivo, lebo jeho rozprávanie o trapasoch vlastného života, má vždy úvod, jadro aj záver. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Aby nie stále Jasnosť bola za tú, ktorá všetkému rozumie, odovzdám aj ja trochu múdrosti pokoleniam adolescentných výrastkov, ktoré sa združujú na tomto bohapustom portále.

V poslednej dobe som začala stretávať divne pôsobiacich ľudí. Možno tu boli už aj predtým, ale vzhľadom k nedostatku spánku moje zrakové dispozície smerovali od desiatich k piatim a jasne vyjadrovali svoj nesúhlas s akoukoľvek činnosťou, ktorá by sa vymykala z ich pohotovostného režimu. Tento zvláštny druh človeka som si všimla v jedno ráno, keď si mala Matka Príroda s najväčšou pravdepodobnosťou predmenštruačný syndróm a liala na svet jeden kýbel sĺz za druhým, takže vonku ste skôr stretli bratov Hochschornerovcov na člnku ako bežného chodca. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Všetky primárne zlé príhody začínajú „Jedna moja kamarátka...“. A vždy sú o tom, čo človek zažil sám. Alebo vymyslené. Ale ja jednu takú kamarátku mám. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Stála som nevinne na chodníku a čakala na kamaráta, ktorý mal asi polhodinové meškanie. Za mnou vysoký múr, predo mnou parkovisko, zopár okoloidúcich, v ruke cigareta a telefón, skrátka nič nenasvedčovalo tomu, že o pár minút by som práve ja mohla stať jednou z tých osôb, ktorým sa za sekundu premietne pred očami celý život. A ak nie to, tak aspoň im príde kvalitne zle a obsah žalúdka putuje von, rovno na miesto činu.
