Milý čitateľ! Je to už nejaký čas, kedy si mal možnosť rozplývať si dušu aj telo nad prvou časťou našej stavbárskej ságy. Odpusť nám, že s druhým článkom prichádzame takto neskoro a dúfame, že fanklub, ktorý si pre nás založil má ešte stále viac členov, než fankluby Braňa Mojseja a Sisy Sklovskej. Naposledy to bolo napínavo vyrovnané.

S kolegom Sósom sme mali obaja to šťastie a dostala sa nám možnosť si v lete privyrobiť- pričuchnúť k robote, ako sa hovorí. Dokonca sme mali až také šťastie, že sme celé leto mohli stráviť v spoločnosti lopát, zbíjačiek, vŕtačiek či krompáčov a tak nabrať cenné skúsenosti s týmto všetečným náradím, ktoré raz určite využijeme pri bankovej lúpeži.

Nemám rád právnikov. Sú nádorom tejto spoločnosti. Morálny odpad, čo ani zamak neverí tomu, čo sa snaží natlačiť do našich hláv. Minule som s jedným pil.

Sú chvíle, keď vám zvoní mobil keď to najviac čakáte a najmenej potrebujete. Mne sa to stalo v piatok, volal mi kamarát, že chce usporiadať charitatívny večierok a vraj mám prísť charitatívne naladený, s charitatívnym úsmevom a priniesť so sebou aj nejaké charitatívne peniaze. Keďže som jeho posledné tri frajerky obrábal kedy sa dalo, lebo jemu to moc nešlo, cítil som sa zaviazaný pomôcť mu. Zas.

Mám rád svojich kamarátov. Naozaj. Sú to veľmi fajn ľudia, poväčšine muži a poväčšine s vlastným svetom plným prúserov, takže nemajú čas sa mi plantať v byte ani v živote. Jedného mám špeciálne rád, zvyknem s ním chodiť na pivo, lebo jeho rozprávanie o trapasoch vlastného života, má vždy úvod, jadro aj záver. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Aby nie stále Jasnosť bola za tú, ktorá všetkému rozumie, odovzdám aj ja trochu múdrosti pokoleniam adolescentných výrastkov, ktoré sa združujú na tomto bohapustom portále. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Všetky primárne zlé príhody začínajú „Jedna moja kamarátka...“. A vždy sú o tom, čo človek zažil sám. Alebo vymyslené. Ale ja jednu takú kamarátku mám. (už viac ako 75 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

„Tak, vážení, vďaka tejto dobrej víle už oddnes oficiálne nie som bezdomovcom,“ povedal Rado, keď sme všetci stáli v jeho skolaudovanom byte. Bolo tam pekne, snažil som sa nájsť nejakú banálnu školácku chybu, ktorú by som tej dizajnérke vytkol, lebo ma dosť sralo, že si na zariaďovanie nepozval mňa. Poznáme sa 20 rokov a on nechá svoj byt v rukách nejakej pipiny... (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)
