menu dekorácia
top hlavičky dekorácia
Rady vtáka úchyláka

Neplačme nad smrťou, oslavujme život!

Neplačme nad smrťou, oslavujme život! A ja Vám poviem, čo si myslím. Dosť bolo srandy, ideme na vážne témy, lebo pomaly to tu začínalo mať úroveň, akoby sme nejakí vtipkári a je nám hej, či čo. Náš život nesprevádzajú len zábavné skúsenosti ako sú prázdniny, knižky s veľkými obrázkami, chatovačky a rozchody. Naopak, všetci dobre vieme, že kvalita života sa meria podľa toho, ako nám na ňom záleží a koľko sme ochotní venovať času trápeniu, pred snahou zabojovať o to, aby nám bolo lepšie a mohli tak ostatný čas lepšie zužitkovať. Najmä, pokiaľ ide o to, vyrovnať sa s tým, keď niekoho nadobro nešťastne stratíme.


Celé je to zle. Ale iba zle nastavené. Prostredie, do ktorého sme vrhnutí nám ani len nedáva priestor na vyliečenie zo straty, tobôž nie skoré. Cintoríny, domy smútkov, samotné obrady lúčenia... to všetko je dokonale prispôsobené pochmúrnou atmosférou k presne opačnému účinku, akoby malo. Všetci v čiernom, smútočné žalospevy, dôrazné pripomínanie osobných vzťahov medzi nebožtíkom a pozostalými, posledné rozlúčenie, dámske tampóny narvaté v slzných kanálikoch, pomalé vynášanie rakvy za smutných, uzemňujúcich tónov... No, aby ste sa nepodrbali z toho. Takáto skúsenosť vo Vás celkom určite zanechá hlbšiu jazvu na duši, akoby ste sa mali samotnej bolestnej smrti Vášho blízkeho prizerať. Každá vyslovená úprimná sústrasť je ako úder mäsiarskym kladivom po hlave. Zbytočná maškaráda.

Ľudia si len z toho spravili nútený a neplánovaný sviatok. Vytvorili si okolo toho už takú kultúru, že sa na pohreby nechodí za účelom dôstojného rozlúčenia sa, ale z donútenia a alibizmu, aby sa nepovedalo, že si neprišli uctiť.

Ja nie som za pohreby a odmietam na akékoľvek chodiť. Nie je to forma úcty, ale povinnosti. Posledné, čo si môže duša mŕtveho človeka priať je, aby pred záverečným zatvorením rakvy videla koľko smútku, zúfalosti a beznádeje za sebou zanechala. Kam sa potom len podel význam spojenia „dôstojná rozlúčka“ ?

ALFViete, kto to vyriešil doposiaľ zo všetkých najlepšie, a kto mi preto ostane celoživotným vzorom? ALF. Áno, ten malý chlpáč, čo žerie mačky. V jednej z častí tohto seriálu umrel rodine Tannerovcov, u ktorých prebýval, dedko. Rodina celá nešťastná prišla z pohrebu a doma ich čakalo milé prekvapenie. Všade samé balóniky, konfety a oslavné výzdoby. Išli sa zošalieť, len ALF nechápal. Tak to predsa u nich doma, na Melmacu, robia. Tešia sa zo života zosnulého, ktorým bol ten ich obdarený, tešia sa z vlastného života, lebo ho ešte majú a napokon, tešia sa z nového života, ktorý týmto mohol vzniknúť (či už to bola narážka na nový život v nebi, reinkarnáciu alebo hocčo). V tomto, nech sú ľudia akokoľvek vnútorne presvedčení o svojej viere dokazujú, že nie sú. Miesto toho len cynicky rozhadzujú okolo seba rukami „Pane bože, ako ja si teraz bez neho počnem?“... Sebeckosť nad sebeckosť.

Niečo sa s tým robiť musí. Toľko vecí zažilo už svoju renesanciu... všetko nepodstatné smeruje dopredu. Nestačí nám, pokiaľ nám vec iba sucho slúži, musí nám vytvárať už aj zároveň pôžitok. A proti tomu ja nič nemám, samozrejme. Avšak to človeka skutočne šťastným nikdy neurobí. Sme generácia, ktorá môže zmeniť budúcnosť na nepoznanie. Možností predávania a čerpania informácií máme neobmedzene... celý svet sa zomkol a má možnosť spolupracovať, spoločne určovať trendy. Pokiaľ sa však zo strachu z dobrých mravov a z predpísanej slušnosti nikdy nepokúsime vykopať z týchto milión ročných zvykov, neposunieme sa nikam.

Len toľko som chcel... milujte sa a umierajte tak, aby ste nezanechali len zbytočný plač.


ak sa ti páči, daj like!

Ako sa Ti páčil članok?
Kvalitka! Odpad!


Vedeli ste, že?...
Vynálezca žiaroviek, Thomas Alva Edison, sa bál tmy?
pridal MACKOvitá Šelma
Vychytávky
MACKOvitá Šelma - Bábatko. Ten, ktorého má každý rád! On, nášho kardiáku šampiňón! Tichá voda brehy myje, on je však voda hlučnosťou Niagary pripomínajúca, zato však čistá, na duši, tele i mysli. (Nie, čistá duša v tomto prípade nie je eufemizmus pre idiota!) Najtrefnejší, najchutnejší, najvtipnejší, najňuňukavejší a najprirodzenejší člen deviantného stáda.
Chcem viac!

Niekoľko rozumných devianťáckych názorov
asi ťa ľúbim Macko ;)...geniálny článok a na 100% s tebou zdieľam tento názor :)...nie sú to ani 3 mesiace, čo som absolvovala pohreb a všetko okolo toho...a...máš pravdu, že to iba akurát zhoršuje tú prázdnotu :-/....môj scenár bol: začala som plakať v kostole, revala som pri dome smútku, revala som stále....a keď boli všetci pri jame a farár to tam obkecával, tak som stála na druhom konci cintorínu, aby ma nejeblo...zle, zle a ešte raz zle!!!...keď je to "dôstojná rozlúčka", tak ja už potom fakt neviem...
Odoslané pred 671 dňami
Odpoveď od MACKOvitej Šelmy napísaná v 2010-04-07 21:14:12
:-) No, veď toto, toto :-) Ja som prežil jeden veľmi dávno a už odvtedy som vedel, že bude musieť byť môj posledný. Snáď za to nepôjdem do pekla O:-).. ale inak táárirariráá myslíme na pekné veci... želé, marcipán, ježkovia... :-)
....keď už pre nič dám za kvalitu tak už len pre tú foto Alfa.:) ale to je len detail....k článku...podľa mňa je najdeprimujúcejšia tá čierna farba...človek si to možno neuvedomuje ale farby na nás veľmi vplývajú...
Odoslané pred 671 dňami
Odpoveď od MACKOvitej Šelmy napísaná v 2010-04-07 22:19:42
Určite, bezpochyby :-) V takej východnej ázií (nechcem sa odrbať, lebo neviem presne či v japonsku, číne, alebo v oboch zároveň) mávajú pohreby nesené výlučne v bielej farbe.. biele obleky, šaty.. všetko.. to už len keď človek počuje vyplaví sa mu do mysli pokojný lotosový kvet v záhradnom potôčku :-).. Musí to byť krásny obrad :-)
...nechcem sa tu zas vypisovať:P..ale presne toto som mala na mysli...a keď a dieťa narodí tak sú v čiernom pretože smútia nad tým aký osud ho môže v živote stretnúť...:)...a takýmto kľudným životom sa dožívajú v priemere oveľa viac TAM ako TU...:)//nemusiš to ani zverejňovať len som mala potrebu to napísať.:D
Odoslané pred 671 dňami
Odpoveď od MACKOvitej Šelmy napísaná v 2010-04-07 23:01:57
Ja som dobrák, ja Ťa zverejním :-D A samozrejme súhlasím :-)
Asi sa to nezlučuje s predstavou dôstojného pohrebu, ale v tých "ázijský krajinách" mŕtvych upaľujú a im potom tak srandovne vystreľujú nožičky do vzduchu a pod. A tie sprievodné zvuky.. Alebo takí budhisti, ktorí veria, že telo mŕtveho by mohlo pošpiniť ako vodu, zem, tak aj oheň naporcujú počas obradu pozostalého a nechajú ho zožrať supom. A prizerajú sa. Tiež neznášam "európske" pohreby, ale nech si milí Aziati nechajú svoju bielu farbu. Ja chcem na pohrebe kočovné divadlo a héliové balóny a ak tam bude niekto rečniť, tak musí poriadne inhalovať:) btw, pekný článok;)
Odoslané pred 670 dňami
Odpoveď od MACKOvitej Šelmy napísaná v 2010-04-08 13:40:11
:-D Tak už keď si to načrtla takto, verím, že tam určite bude niekto, kto ten tvoj obrad bude natáčať na ružovú kameru... takže by som si to potom rád zajednal.. nebude mi vadiť ani to, že grafikovi pred smrťou prikážeš, aby v tom videu každému dokreslil fúziky a cikulu až po zem :-D
sakriš, keď nad tým teraz premýšľam, aj ja by som to video chcela vidieť..
Odoslané pred 667 dňami
Odpoveď od MACKOvitej Šelmy napísaná v 2010-04-11 21:28:42
Obaja dobre vieme, že k tomu vedie iba jedna cesta.. nenechaj sa ponúkať O:-) :-D
Ak chceš otvoriť pusu, musíš sa prihlásiť. Ako inak by sme vedeli, kto nám čo píše? Prihlás sa na rifľovej nášivke pod menu ;-)
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
Devianti.sk - Uchýlte sa k úchylom Za oponou Deviantov.sk  /  Logo a stickery Deviantov.sk na stiahnutie  /  Mapa článkov  /  RSS  /  Kto sme?  /  Kontakt