My, chorobní hulváti
V kaviarni na šálku slnka...
Ten človek má v tvári pokoj a mier. Sedáva vždy v tom najpohodlnejšom kresle pri okne, v tú istú rannú hodinu, popíja si soberano a číta noviny. A usmieva sa. Stále. Až ma z toho niekedy ide trafiť šľak. Usmieva sa, keď si číta o samovražde 18 ročnej dievčiny z nešťastnej lásky. Usmieva sa, keď sa píše o havárii lietadla, smrti päťdesiatich ľudí, výbuchu atómovej elektrárne a nelichotivých prognózach pre svetovú ekonomiku. Usmieva sa, keď si číta o politike. Ale to asi každý. Táto osoba sa objavuje v mojej prítomnosti už nejakú tú dobu a vždy ráno. Má osemdesiat rokov, dve porážky vo vačku, krásny život za sebou a ešte, pevne si želám, dlhý pred sebou.
Vojdem do kaviarne a vidím ho, ako pozornými očami sleduje život, ktorý sa odvíja okolo neho. V tých očiach si prečítate všetko. Sú tak priezračne modré a živé, že mám pocit, ako keby to boli dva samostatne žijúce organizmy. Ešte ani nestihnem otvoriť ústa a začať sa sťažovať, aké sprosté vstávanie som zas mala, čo všetko mi včera zmarilo nádeje na lepší život a už mu listujem v hlave a vidím, že ma ide zrušiť na celej čiare.
- Vieš, vy mladí ste náchylnejší ku skratom a unáhleným záverom preto, lebo nemáte dostatok životných skúseností. Neuvedomujete si, že nech sú problémy akékoľvek, aj zajtra vyjde slnko.
Aj zajtra vyjde slnko. Po tejto jeho myšlienke, nech som ju pochopila akokoľvek zle, som zostala hodnú chvíľu ticho a v hlave si začala prehodnocovať celú svoju minulosť, koľko už takých vecí bolo, od úmrtí, cez rozchody, nešťastné rozhodnutia až po nesprávne zvolené oblečenie na kamarátkinu svadbu. Po dlhej odmlke som sa naňho pozrela a on sa znova usmieval. Troška sem-tam zachádzam myšlienkami niekde pri takú možnosť, že má jednoducho kŕč v lícnych svaloch. Ale ujo má na to svoje dôvody. Keď sa rozprávate so starým človekom, vždy zájde rečami niekde do svojej minulosti a zaspomína si na to, aké to vtedy bolo, ako to mohlo všetko skončiť a načo vlastne ešte teraz žije. Ujo Milan, tak sa volá, je však osobnosť na slovo vzatá. Narodil sa, pokiaľ si dobre pamätám, ako ôsme z deviatich detí, to znamená, že mal pod sebou už len jedného brata, takže ešte netrpel tým, že nemohol nikoho buzerovať, ako rád hovorí. Prežil si snáď všetko – vojnu, svadby, rozvody, pôrody, klinickú smrť, litre vína, väzenie, nespravodlivosť. Napriek tomu, že mal celý život okolo seba kopec ľudí, priateľov, osem manželiek a desať detí, po celý čas bol sám a dnes tomu nie je inak. Sám so svojimi myšlienkami, neuskutočnenými činmi, rozhodnutiami a zlomeninami srdca, ktoré ho predsa len dobehli, hoci unikal a snažil sa presvedčiť sám seba, že vlastne neexistujú. No napriek tomu všetkému je vďačný za každé jedno ráno, keď vidí na oblohe tú veľkú žltú guľu. Je to totiž znamenie, že všetko môže začať odznova. Nikde nie je napísané, že nepríde niečo pekné.
Aj zajtra vyjde slnko, chcem vám povedať niektorým, ktorých mám rada a viem, že práve k vám život nie je fér a nedostávate to, čo si naozaj zaslúžite, že ste niekomu dali lásku, a ona sa vám nevrátila späť, že neviete, čo ďalej, ktorým smerom a kam. Že sa nevyznáte sami v sebe, strácate nad sebou kontrolu, nedokážete učičíkať svoje city a neveríte v spokojnú budúcnosť, neviete nájsť spôsob, ako pomôcť tomu, kto to práve potrebuje, doliehajú na vás existenčné problémy a všetky formy malovernosti alebo oplakávate stratu blízkej osoby. Aj zajtra vyjde slnko, bude tu nový deň, nový začiatok, nové príležitosti . Hoci možno nebude práve dokonale jasno a príde malá búrka, verte mi, po nej sa vždy vyjasní. Opakujem to sebe, aj vám a nemusím si pritom práve chystať slučku pre prípad potreby.
Vedeli ste, že?...
Ľudské embryo získa odtlačky prstov už v treťom mesiaci?
Vychytávky
Rebeka Lópelprdová - Tragikomická postavička žijúca si vo vlastnom svete, ponaučená chybami z toho Vášho. Žijúca legenda detí, odstrašujúci príklad pre rovesníkov a ukážkový príklad človeka pre tých, ktorí akosi pozabudli na to, že každý si je strojcom svojho šťastia. V podstate nerobí nič poriadne, ale nič nerobiť ju nebaví. Má zázračnú schopnosť- vidí Vám do hlavy a pritom ste sa nemuseli v živote stretnúť.
Reklama
1 deň
Niekoľko rozumných devianťáckych názorov
Veľmi pekný článok, rád čítam niečo v čom sa nájdem...Beran je medzi nami už 736 dní, a je fanúšikom MACKOvitej Šelmy!
Čo o sebe napísal?: Som voľnomyšlienkár, ateista, človek ktorý žije pre cestu, nie pre cieľ. Mám rád sarkazmus a iróniu, smejem sa bez dôvodu a plačem len z príčiny. Mojim životným cieľom je prežiť život tak, aby som mohol zomrieť bez bez pocitu že musím niečo ľutovať.
Odoslané pred 685 dňami
takíto ľudia sú veľmi vzácni :) pekný článok ;)sarcastic je medzi nami už 740 dní, a je fanúšičkou
Čo o sebe napísala?:
Odoslané pred 667 dňami
Ak chceš otvoriť pusu, musíš sa prihlásiť. Ako inak by sme vedeli, kto nám čo píše? Prihlás sa na rifľovej nášivke pod menu ;-)
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
Práve sa k nám pridal
gaterfoko! Vítame Ťa :-)
pred 23 hodinami
včera
včera
pred 2 dňami
pred 2 dňami
Papierovačky
Všetko, opakujeme všetko je naším duševným vlastníctvom. Obsah, aj forma. Bez písomného súhlasu je akékoľvek šírenie čohokoľvek zakázané. Mrchy, skúste to porušiť, budeme zlí...
Značka Devianti.sk je našim duševným vlastníctvom, akékoľvek zaobchádzanie s ňou je na vlastnú zodpovednosť. Portál Devianti.sk sa od takejto činnosti dištancuje a nezodpovedá za prípadné vzniknuté škody.
© 2009 Devianti.sk