menu dekorácia
top hlavičky dekorácia
My, chorobní hulváti

Taký normály deň v živote Devianta

Taký normály deň v živote Devianta Už som doma? Žijem? Do riti, konečne, už som myslel, že to nikdy neskončí. Včerajšok mi dal na nôžky tak zabrať, že keď si predstavím ako obyčajne ľudia kedysi šliapali bosí v sudoch kapustu, tak ja by som rázom zo sladkej spravil kyslú.

Nečasto sa mi stáva, že už od rána bieleho musím byť na nohách. Vlastne, iba keď idem do školy, ale to je stále len 5 krát do týždňa. Soboty sú o inom, to je hneď celkom rozdielny svet. Poväčšinou ich vypĺňam detoxikáciou z predchádzajúceho (týž)dňa, pokiaľ možno, celodenným pyžamovaním a ideovým brainstormingom pri myšlienkach, ako ovládnuť svet a koľko pukancov sa mi vojde najviac do úst.

Včera som sa totiž strašne ponížil sám pred sebou a kvôli Vám, deviantným deťúrencom, som vstával o čase, kedy každý slušný človek chodieva ešte len spať, lebo sme boli veľa, veľa pre Vás fotiť. Tešte sa, je na čo. Odtiaľ som sa už celý zmordovaný nabral priamy smer na praďaleký Červeník, kde som sa mal zúčastniť akcie s Horkýže slíže v hlavnej úlohe. Prišiel som neskôr ako som predpokladal, zrovna začínali hrať predskokani – Konfilkt. Stál som pred areálom a zistil by som, že idú práve oni, aj keby ich zrovna fanúšikovia nevyvolávali. Ich basák totiž akurát vybehol zo stanu, kde sa to celé odohrávalo a tyčkoval 3 metre odo mňa... takže hádam dolaďoval posledné kozmetické úpravy pred vystúpením, keď už mal aj tú gitaru na krku. Inak Horkýže, stará dobrá klasika, už viem aj choreografiu krokov v pogu naspamäť. Prekvapujúce vždy bývajú najmä medzipesníčkové zábavky, medzi ktorými tento krát dominovali výkriky ako „Bača si honííí na horehroníííí“, alebo pri gratulácií k narodeninám bubeníka ódy „Hepi bŕŕzdej, chúúújúúú... hepi bŕźdej, chúúújúúú!“.

Po tejto veľmi ťažkej skúške moje nohy obstáli na nedostatočnú a mňa mala čakať už len pohodová cesta autom do jedného mesta, odtiaľ vlakom do druhého, potom ešte jeden autobus a domov peši. Ja to mám rád pestré. To však by pri mne nemohli stáť všetkz indiánske totemy nešťastia a krvavých mračien, ktoré mi prekazili už tú cestom autom, kedy sme zahli ktovie, bohvie kam a spravili si obchádzku ako prasa.

Ach, čo sa dalo robiť, musel som ostať v tom všivavom meste sám. Prvý čekpoint síce za sebou, no umbakarna žiadna. Rozhodla sa moja chorá hlava, že pôjdem do tanečného baru. V takých mávajú vždy najpohodlnejšie gauče. Keď ku mne prišla čašníčka s otázkou, čo si prajem, moje jediné želanie bolo, aby dala tú hudbu tichšie, lebo nezaspím. Nevyhovela.

O štvrtej zatvárali a ja som sa musel presunúť inde. Vybral som si stanicu, čo bolo pre mňa najšťastnejšou voľbou. Tam som videl odstavený vlak, ktorý mal ísť o 20 minút neskôr ako môj najbližší spoj domov, ibaže presne opačným smerom – hop alebo trop. No ale ja som skôr za ten hop, viete. Tak som si tam prišiel trochu pospať a verte či nie... ja som sa domov ráno dostal!

Dobre, strýko Šelma, ale kde je ponaučenie z dnešného príbehu? No ja Vám hneď poviem kde, deti. Nikdy sa nespoliehajte na vlastnú pamäť. Ona si vymýšľa, skresľuje, dotvára farby, emócie, všetko. Je to čupka. Neverte jej, verte svojmu momentálnemu a duchaplnému ja, ktoré si rýchlo zamilujete. Napadne Vás niečo dobré? Ihneď si to zapíšte, lebo by to bola škoda. Chcete povedať kamarátke nejakú blbosť, akože ju ľúbite alebo tak? Vo väčšinou prípadoch aj tak zabudnete, pokojne si to zapíšte. Môj príbeh sa takisto stal sprvu nevedno ako, no poslúžil mi pri tom môj vlastný úžasný vynález. Všetko včerajšie konanie som si zapísal do pripomienok v mobile, ktoré mi priebežne chodili počas celého dnešného dňa. Je to adrenalínový šport, čítať to a vyhráva ten, kto si nepozrie popredu všetky pripomienky ale nechá si každých pár minút capnúť po čele pri každej novej ozvene minulosti! Tak teda s úsmevom do toho, hádam by ste sa nenechali pripraviť o všetku tu hanbu a poníženie! Šup šup!



ak sa ti páči, daj like!

Ako sa Ti páčil članok?
Kvalitka! Odpad!


Vedeli ste, že?...
Walt Disney bol vyhodený z novín pre nedostatok predstavivosti a originálnych nápadov?
Vychytávky
MACKOvitá Šelma - Bábatko. Ten, ktorého má každý rád! On, nášho kardiáku šampiňón! Tichá voda brehy myje, on je však voda hlučnosťou Niagary pripomínajúca, zato však čistá, na duši, tele i mysli. (Nie, čistá duša v tomto prípade nie je eufemizmus pre idiota!) Najtrefnejší, najchutnejší, najvtipnejší, najňuňukavejší a najprirodzenejší člen deviantného stáda.
Chcem viac!

Niekoľko rozumných devianťáckych názorov
tú umbakarnu máš z Crasha bandicoota? :)
Odoslané pred 695 dňami
viem si predstaviť ako sa cítiš zažil som HS + Konflikt v mojom meste a neľutujem iba nasledujúci deň po koncerte somnadával...ale to prešlo po čase...článok chválim je to dobrý nápad aj keĎ mňa nemá čo prekvapiť zo svojej minulosti...ale najväčšie plus máš u mňa za odkaz to si mi tak trafil na city...:)
Odoslané pred 695 dňami
myslim, ze som bol na tom istom koncerte, tak blizko odhalenia Šamana, a pri tom tak daleko... :)
Odoslané pred 694 dňami
Veľmi som sa pobavil, veľmi :-D DSL78, na to aby si chodil na rovnaké koncerty ako Šaman ešte musíš vyrásť :-))
Odoslané pred 694 dňami
Mňa HS + Konflikt čakajú tento piatok, len dúfam že nedopadnem podobne ako Šelma a nebudem sa musieť poflakovať po "tanečných baroch" :)
Odoslané pred 694 dňami
Ospravedlňujem sa, Šelma :D Šaman - aký je dôvod tvojho názoru?
Odoslané pred 693 dňami
Nikto ti nechválil výber piesne, tak budem prvý. Skvelý výber piesne a aj článok sa mi páčil...
Odoslané pred 692 dňami
Odpoveď od MACKOvitej Šelmy napísaná v 2010-03-17 20:37:00
Nie si prvý, všimni si druhý komentár, ale ďakujem zaň rovnako, chválim vkus :P
Ak chceš otvoriť pusu, musíš sa prihlásiť. Ako inak by sme vedeli, kto nám čo píše? Prihlás sa na rifľovej nášivke pod menu ;-)
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
Devianti.sk - Uchýlte sa k úchylom Za oponou Deviantov.sk  /  Logo a stickery Deviantov.sk na stiahnutie  /  Mapa článkov  /  RSS  /  Kto sme?  /  Kontakt