Už som doma? Žijem? Do riti, konečne, už som myslel, že to nikdy neskončí. Včerajšok mi dal na nôžky tak zabrať, že keď si predstavím ako obyčajne ľudia kedysi šliapali bosí v sudoch kapustu, tak ja by som rázom zo sladkej spravil kyslú.
Nečasto sa mi stáva, že už od rána bieleho musím byť na nohách. Vlastne, iba keď idem do školy, ale to je stále len 5 krát do týždňa. Soboty sú o inom, to je hneď celkom rozdielny svet. Poväčšinou ich vypĺňam detoxikáciou z predchádzajúceho (týž)dňa, pokiaľ možno, celodenným pyžamovaním a ideovým brainstormingom pri myšlienkach, ako ovládnuť svet a koľko pukancov sa mi vojde najviac do úst.
Včera som sa totiž strašne ponížil sám pred sebou a kvôli Vám, deviantným deťúrencom, som vstával o čase, kedy každý slušný človek chodieva ešte len spať, lebo sme boli veľa, veľa pre Vás fotiť. Tešte sa, je na čo. Odtiaľ som sa už celý zmordovaný nabral priamy smer na praďaleký Červeník, kde som sa mal zúčastniť akcie s Horkýže slíže v hlavnej úlohe. Prišiel som neskôr ako som predpokladal, zrovna začínali hrať predskokani – Konfilkt. Stál som pred areálom a zistil by som, že idú práve oni, aj keby ich zrovna fanúšikovia nevyvolávali. Ich basák totiž akurát vybehol zo stanu, kde sa to celé odohrávalo a tyčkoval 3 metre odo mňa... takže hádam dolaďoval posledné kozmetické úpravy pred vystúpením, keď už mal aj tú gitaru na krku. Inak Horkýže, stará dobrá klasika, už viem aj choreografiu krokov v pogu naspamäť. Prekvapujúce vždy bývajú najmä medzipesníčkové zábavky, medzi ktorými tento krát dominovali výkriky ako „Bača si honííí na horehroníííí“, alebo pri gratulácií k narodeninám bubeníka ódy „Hepi bŕŕzdej, chúúújúúú... hepi bŕźdej, chúúújúúú!“.
Po tejto veľmi ťažkej skúške moje nohy obstáli na nedostatočnú a mňa mala čakať už len pohodová cesta autom do jedného mesta, odtiaľ vlakom do druhého, potom ešte jeden autobus a domov peši. Ja to mám rád pestré. To však by pri mne nemohli stáť všetkz indiánske totemy nešťastia a krvavých mračien, ktoré mi prekazili už tú cestom autom, kedy sme zahli ktovie, bohvie kam a spravili si obchádzku ako prasa.
Ach, čo sa dalo robiť, musel som ostať v tom všivavom meste sám. Prvý čekpoint síce za sebou, no umbakarna žiadna. Rozhodla sa moja chorá hlava, že pôjdem do tanečného baru. V takých mávajú vždy najpohodlnejšie gauče. Keď ku mne prišla čašníčka s otázkou, čo si prajem, moje jediné želanie bolo, aby dala tú hudbu tichšie, lebo nezaspím. Nevyhovela.
O štvrtej zatvárali a ja som sa musel presunúť inde. Vybral som si stanicu, čo bolo pre mňa najšťastnejšou voľbou. Tam som videl odstavený vlak, ktorý mal ísť o 20 minút neskôr ako môj najbližší spoj domov, ibaže presne opačným smerom – hop alebo trop. No ale ja som skôr za ten hop, viete. Tak som si tam prišiel trochu pospať a verte či nie... ja som sa domov ráno dostal!
Dobre, strýko Šelma, ale kde je ponaučenie z dnešného príbehu? No ja Vám hneď poviem kde, deti. Nikdy sa nespoliehajte na vlastnú pamäť. Ona si vymýšľa, skresľuje, dotvára farby, emócie, všetko. Je to čupka. Neverte jej, verte svojmu momentálnemu a duchaplnému ja, ktoré si rýchlo zamilujete. Napadne Vás niečo dobré? Ihneď si to zapíšte, lebo by to bola škoda. Chcete povedať kamarátke nejakú blbosť, akože ju ľúbite alebo tak? Vo väčšinou prípadoch aj tak zabudnete, pokojne si to zapíšte. Môj príbeh sa takisto stal sprvu nevedno ako, no poslúžil mi pri tom môj vlastný úžasný vynález. Všetko včerajšie konanie som si zapísal do pripomienok v mobile, ktoré mi priebežne chodili počas celého dnešného dňa. Je to adrenalínový šport, čítať to a vyhráva ten, kto si nepozrie popredu všetky pripomienky ale nechá si každých pár minút capnúť po čele pri každej novej ozvene minulosti! Tak teda s úsmevom do toho, hádam by ste sa nenechali pripraviť o všetku tu hanbu a poníženie! Šup šup!
MACKOvitá Šelma - Bábatko. Ten, ktorého má každý rád! On, nášho kardiáku šampiňón! Tichá voda brehy myje, on je však voda hlučnosťou Niagary pripomínajúca, zato však čistá, na duši, tele i mysli. (Nie, čistá duša v tomto prípade nie je eufemizmus pre idiota!) Najtrefnejší, najchutnejší, najvtipnejší, najňuňukavejší a najprirodzenejší člen deviantného stáda.
viem si predstaviť ako sa cítiš zažil som HS + Konflikt v mojom meste a neľutujem iba nasledujúci deň po koncerte somnadával...ale to prešlo po čase...článok chválim je to dobrý nápad aj keĎ mňa nemá čo prekvapiť zo svojej minulosti...ale najväčšie plus máš u mňa za odkaz to si mi tak trafil na city...:)Avocado je medzi nami už 731 dní, a je fanúšikom všetkých Deviantov!
Čo o sebe napísal?: som taký aký som...:-)...smajlíky 4EVER...salámista....bez hudby nie je život (punk, ska, rock,...) a bez deviantov taktiež...:-)
myslim, ze som bol na tom istom koncerte, tak blizko odhalenia Šamana, a pri tom tak daleko... :)DSL78 je medzi nami už 793 dní, a je fanúšikom Vašej Jasnosti!
Mňa HS + Konflikt čakajú tento piatok, len dúfam že nedopadnem podobne ako Šelma a nebudem sa musieť poflakovať po "tanečných baroch" :)Na hovno pán je medzi nami už 825 dní, a je fanúšikom Vašej Jasnosti!
Čo o sebe napísal?: Lepšia je inteligentná samota, ako hlúpa spoločnosť...
Nikto ti nechválil výber piesne, tak budem prvý. Skvelý výber piesne a aj článok sa mi páčil....Magický je medzi nami už 845 dní, a je fanúšikom Fatálneho Šamana!
Čo o sebe napísal?: Zamestnanie: génius, dealer, pasak, ignorant, profesionalny kokot proste čo pride....
Skromný začínajúci génius a nadčlovek....
Všetko, opakujeme všetko je naším duševným vlastníctvom. Obsah, aj forma. Bez písomného súhlasu je akékoľvek šírenie čohokoľvek zakázané. Mrchy, skúste to porušiť, budeme zlí...
Značka Devianti.sk je našim duševným vlastníctvom, akékoľvek zaobchádzanie s ňou je na vlastnú zodpovednosť. Portál Devianti.sk sa od takejto činnosti dištancuje a nezodpovedá za prípadné vzniknuté škody.