menu dekorácia
top hlavičky dekorácia
My, chorobní hulváti

Božská kom3dia

Božská kom3dia
Svoj pôvod už asi ťažko zakryjem a ešte ťažšie sa budem premáhať pokúšaním sa o to. Výsledky predškolskej ankety sú alarmujúce, varujú pediatričky. Každé druhé dieťa do troch rokov sa viac hanbí za príhody MACKOvitej Šelmy ako za kojenie na verejnosti. Sopľoši jedným dychom ešte vyjadrujú rozhorčenie, že kvôli mojim príbehom sa ich mamy pre každú istotu rozhodli zbrúsiť hrany všetkých stavebníc lega, aby lepšie kĺzali krkom, pričom vraj už vôbec nezapadajú do seba... ale čo je to oproti strachu z vnútorného krvácania, všakže.

Aby som neostal nič svojmu menu dlžný, prinášam nové svedectvá o tom, ako sú nebesá božie otočené proti mne a ako som proti ich grotesknému postoju ku mne bezmocný.

... Úspešne sme domaturovali, takže kým sme boli ešte na víťaznej vlne rýchlo sme sa rovnako úspešne aj celotriedne dohodli ísť na nejakú chatu a vychlastať zo seba posledné štyri roky, nech vstúpime do dospeláckeho života s čistým štítom a mysľou. Chata, a vlastne prečo aj nie, bola detským táborovým strediskom, kde sa práve jeden taký detský termín okrem nás aj nachádzal. Vekové rozloženie našich susedov medzi dvoma až štyrmi rokmi, z čoho jedna slečna bola dokonca samotného majiteľa, nám dodávalo veľké nepokoje. Chápete, opití šlapete kade-tade a čo len môžete vedieť, kde sa vám pod nohu nejaké drobča ponúkne hlavou? Nezodpovední rodičia...

V strede noci, kedy sme sa snažili nebyť v izbách veľmi hluční a doniesli sme si radšej aparatúru pod okná na dvor, sa mi zachcelo šťať. Vlastne usporiadal som so spolužiačkou s rovnakými potrebami súťaž o to, kto bude prv hotový a späť. Nízky štart, výbeh. Rozbehli sme sa na našu chodbu a až v tom som si uvedomil, že nemám kľúče od izby. Ženou sa predsa pokoriť nenechám a preto lietam od dverí k dverám, či náhodou nenarazím na nejakú odomknutú. Na piaty pokus som jednu našiel. Rozdrapím dvere a pred očami mám ďalšie, do kúpeľne, rozdrapím aj tie a predo mnou sa hrdo prsí záchod. Konečne. V tom sa ozve za mnou nejaký hrubý hlas.
„To čo robíš?“
„Štím“
Otočím sa cez plece a vo dverách majiteľ chaty, nechápem.
„Si normálny?!“
Otázka za milión. Tak ja štím, on mi vbehne do izby a ešte sa ON bude MŇA pýtať, či som normálny.
„No, veď... som. Počkajte, už budem hotový a môžeme sa porozprávať, čo ste chceli“
„NEPOČKÁM! VYPADNI!  SPÍ MI TU DCÉRA  A TY TU ŠTÍŠ!!“
........ aha, no jáj ták... to už je o inom.

Čo je však horšie, ujo pán vedúci sa hneď obratom vmiesil medzi ostatok triedy a urobil zo seba chodiacu sirénu alarmujúcu o tom, že ako je možné, že som netrafil do svojej izby a močil som v tej jeho... No a potom vysvetľujte dvadsiatim napitcom, že som nešťal v jeho izbe na koberec, ale na záchode... No a tak.

Druhá príhoda, ktorú prinášam má bohužiaľ opäť močopudný základ.

Stužková, posledné sekundy do vypuknutia ceremoniálu. Nástup sme mali pri zhasnutých svetlách, každý so sviečkou v ruke, akože chápete, neha. Pred vstupom do sály sa čakalo len na mňa, lebo som odmočieval svoje posledné kvapky nervozity. Posledných zopár sa pri vyklepávaní však ako na potvoru, skĺzlo akurát na nohavice. Dofaka. Priestor na úpravu som nemal, už beztak som bol značne všetkými vyhľadávaný ako vyskočené prso na každej fotke celebrity. Zaradil som sa poslušne do radu a prechádzka v tme mi akurát prospela aby som mal možnosť riadne zakryť túto chybičku, kým nevystúpime všetci pred reflektory pódia, kde by to mohlo byť veľmi nápadné.

Nekonečná stezka strachu, ktorou som prechádzal a nemal som možnosť sa pozrieť na seba vo svetle skôr ako to uvidí 200 iných ľudí naraz bola odmenená tým, že všetko na svetle vyzeralo ťip-ťop a mohol som sa konečne do obecenstva spokojne usmiať ako retardovaná hyjena... To som však netušil, že keď slastne budem pozerať videozáznam, tak zrovna pri tej časti, ktorá mala byť nahraná zámerne v tme, aby vynikli sviečky, vyrukuje kameraman nepochopiteľne so zariadením nočného videnia, v ktorom rozoznáte všetko takmer ako za svetla. A hádajte, na kom bolo celú dobu vidno, že sa hrá s rozkrokom! Áno, presne tak... viac k tomu nemám, čo dodať. Úspech zožalo, meno som si potvrdil. Hurá.

Dovi a buďte ticho.

(Pre bohapustých neznalcov prinášam aj retrospektívu PRVEJ a DRUHEJ časti)

ak sa ti páči, daj like!

Ako sa Ti páčil članok?
Kvalitka! Odpad!


Vedeli ste, že?...
smiech a plač je to isté?
pridala dadik-hadik
Vychytávky
MACKOvitá Šelma - Bábatko. Ten, ktorého má každý rád! On, nášho kardiáku šampiňón! Tichá voda brehy myje, on je však voda hlučnosťou Niagary pripomínajúca, zato však čistá, na duši, tele i mysli. (Nie, čistá duša v tomto prípade nie je eufemizmus pre idiota!) Najtrefnejší, najchutnejší, najvtipnejší, najňuňukavejší a najprirodzenejší člen deviantného stáda.
Chcem viac!

Niekoľko rozumných devianťáckych názorov
Ikona užívateľa 1
hejlou night
už má tričko ;-)
http://www.shafted.de/public/Ha%20ha%202.jpg no. len toľko som chcela .. :D:)
Odoslané pred 586 dňami
Odpoveď od MACKOvitej Šelmy napísaná v 2010-07-01 12:28:19
debilka jedna trenčanská :D
Ak chceš otvoriť pusu, musíš sa prihlásiť. Ako inak by sme vedeli, kto nám čo píše? Prihlás sa na rifľovej nášivke pod menu ;-)
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
Devianti.sk - Uchýlte sa k úchylom Za oponou Deviantov.sk  /  Logo a stickery Deviantov.sk na stiahnutie  /  Mapa článkov  /  RSS  /  Kto sme?  /  Kontakt