Náš pirátský podklad
My, chorobní hulváti
Třetina léta se odebrala do věčných lovišť a já si v duchu (a přesto hlasitě) přemítám, co jsem za ty tři týdny všechno zažila. Dala jsem si na léto pár plánů a jinak jsem myslela, že nebudu mít do čeho píchnout. A hle, víkend jsem byla tam, další onde a z víkendu to protáhla na týden...až nyní mám pár dní domácího klidu. A když jsem sama doma, jen ve společnosti vlastních myšlenek, stane se obvykle zlá věc – začnu přemýšlet.
Ženy! Všetko obmedzia či obrátia na mrzkú telesnosť. Nekompromisne si idú za svojím cieľom, úplne kašlú na potreby či túžby muža, necitlivo obmedzujú jeho životný priestor, snažia sa zo všetkých síl obmedziť kontakt muža s intelektuálnou potravou. Rady, ako sa oslobodiť, nájdete v nasledujúcich riadkoch.
Tieto mladícke výstrelky, to je Vám srandy pokec kopec. Ľudia sú všelijakí a všelijako sa bavia. Napríklad ja mám niekoľko kamarátov podivínov. Dlhé vlasy, veľké nosy a nikdy neviete, čo od nich očakávať. Žijú vo vlastnom svete, spoločensky o tri úrovne nižšie, ale zato zaujímavosťou dosahujú vrcholné priečky mojej ľúbeznosti (aj keď stále len z diaľky ostria pohľad na omnoho vyššie postavenú Táňu Pauhofovú. Táňa má sukňu, takže si nesťažujú.)
Dočítám R.U.R. od Karla Čapka zjišťuji, že více než maturity se bojím právě toho, o čem ona kniha píše – o nadvládě robotů nad lidmi. Jistě, doby, kdy budou roboti vyvražďovat lidské obyvatelstvo, se zřejmě nedočkám, ale i tak si říkám, že ta tuna techniky okolo nás nenese jen to dobré (zvlášť pro nás, co neumíme ani vyměnit žárovku a z fyziky máme čtyřky).
Svoj pôvod už asi ťažko zakryjem a ešte ťažšie sa budem premáhať pokúšaním sa o to. Výsledky predškolskej ankety sú alarmujúce, varujú pediatričky. Každé druhé dieťa do troch rokov sa viac hanbí za príhody MACKOvitej Šelmy ako za kojenie na verejnosti. Sopľoši jedným dychom ešte vyjadrujú rozhorčenie, že kvôli mojim príbehom sa ich mamy pre každú istotu rozhodli zbrúsiť hrany všetkých stavebníc lega, aby lepšie kĺzali krkom, pričom vraj už vôbec nezapadajú do seba... ale čo je to oproti strachu z vnútorného krvácania, všakže.
Nejdřív vám řeknu, jak se mi to všechno stalo. Kdyby se mi dostalo lepšího uvítání na našem světě, měla bych myšlenkové pochody o mnoho logičtější a mí přátelé by si nedělali kolečko kolem hlavy při každé druhé větě, co vypustím z pusy. Totiž – u nás v rodině se traduje, že když se má narodit děvče, bere mamince krásu. Vzhledem k tomu, že moje maminka byla i v těhotenství šťabajzna, nakoupili příbuzní modrou výbavičku a těšili se na Jiříčka, pátého chlapa v nekonečné linii chlapců naší famílie. Takže co udělala babička, když zavolala do porodnice a zjistila, že se paní Eskortové narodila holčička? Z plných plic zaječela do sluchátka „To není možný!“ a vší silou práskla telefonem.
Už som doma? Žijem? Do riti, konečne, už som myslel, že to nikdy neskončí. Včerajšok mi dal na nôžky tak zabrať, že keď si predstavím ako obyčajne ľudia kedysi šliapali bosí v sudoch kapustu, tak ja by som rázom zo sladkej spravil kyslú.
Poslední dobou se občas cítím jako Paris Hilton. Nežongluji zlatými kreditkami, nenosím uslintané pudlíky po kapsách růžových kabelek, nezametám peroxidovým páčem chodník a ani ho nešlapu, ale, stejně jako každá hvězda s vyběleným úsměvem, tahám na botě jednoho fanatického obdivovatele.
Mávate často ten pocit, že ste na dne svojich síl a presviedčate sami seba, že pravdepodobnosť Vašej pozitívnej budúcnosti je zrovnateľná len s pravdepodobnosťou, že ľudstvo opäť pristúpi na teóriu, že zemský povrch je iba rovná plocha, ktorú po krajoch držia v jednej rovine štyri masívne korytnačky na svojich pancieroch? Máte pocit, že ste s vlastnou bezradnosťou takí blízki priatelia ako nerozlučná dvojka Yogi a Bubu? Chcete niekedy všetko hodiť do koša a nikdy sa neotáčať späť, aby ste nevideli nijakú zodpovednosť a nemali výčitky svedomia, že ste v niečom mohli byť úspešní? Tak to v tom prípade... Hanbite sa, čo Vám poviem!
Neviem, kto to pustil z tlamy, ale asi Lasica. A keďže je to vtipné, držme sa teda toho, že to mohol byť buď on, alebo Ja. Tak si vyberte. Dnešným dňom oslavujeme medzinárodný deň žien, lebo na oslavu sa dôvod vždy nájde a toto je síce chabý, no ale keď som stretla partiu opíjajúcich sa detí s odôvodnením, že „Veď je sobota,“ tak teda dnes pozdvihnime čaše všetci, čo máme čokoľvek spoločné so ženami, aj keby to mal byť len medzinožný priestor.
A máme zase na čtyři roky pokoj. Žádné pětibarevné kruhy, v televizi se občas najde relace bez jediné vločky sněhu a Jasnosť mi nebude před česko-slovenským hokejovým utkáním vyhrožovat, že mě v případě naší výhry nakrájí do polívky. Konečně nebudeme každý večer nadávat u televizního programu, že vše nejdůležitější se vysílá uprostřed noci a vyjdeme ven, protáhnout si do jarního sluníčka své zmrzlé kostry. Tedy – jak kteří…
Znáte to, největší mrcha z telenovely převleče kabát, stane se z ní kladná postava a při svatbě v posledním díle blahopřeje novomanželům ze všech nejsrdečněji, aby dala jasně najevo, že se všech zlých vlastností definitivně zbavila. Vzhledem k tomu, že Esmeralda, Rosalinda ani Milagros nějaký ten pátek nejsou náplní mého odpoledne a ve třídě se už nehádáme, zda je Laetitia opravdu těhotná, nemám před sebou tyto vzory dokonalé přeměny a šance na eliminaci mého zlého já se každým promeškaným dílem snižují. Zvlášť když si jednu špatnou stránku své osobnosti nejspíš pěstuju – svou naivitu.
Naozaj tomuto rozširujúcemu sa fenoménu nerozumiem, ale je to ako pohlavná choroba v termálnej vode – neviete ako a máte ju v... presne tam, presne. Tak som sa rozhodla, že tento rozsiahly problém rozanalyzujem.
Můj sladký věk překročil polovinu svého ročního trvání a já už někde v dáli vidím světlo na konci tunelu, světlo plné alkoholu, volebních lístků a sledování porna (nebo natáčení?). To, na co jsem se začala těšit už někdy v první třídě se splní, konečně si budu moct do věkové kolonky napsat osmičku za jedničku, aby všichni viděli, že mám za sebou nejzásadnější narozeniny v životě, ty osmnácté.
Sama sebe odpúšťam tento narcistický, hoci faktami podložený, titulok. Ale nedalo mi inak. Poviem Vám, samozrejme, celkom exkluzívne a len na Deviantoch, čím sa ja a Šelma bavíme po večeroch.
Určitě znáte ty pořady, kdy moderátor dotáhne před kameru nějakou paní odvedle a za pár hodin z ní vizážisti, kadeřníci a stylisti udělají šťabajznu, která se na sebe nemůže vynadívat v zrcadle a mezi všemi „ách“ a „óch“ koktá do kamery, jak se v nové podobě cítí skvěle. Pořad, ve kterém vám na počkání změní myšlení a přístup k životu, zatím ovšem nikdo nevymyslel. Tudíž jsem si musela poradit bez něj.
Hovorí vám niečo kampaň Právo na život? A meno Jana Tutková? Fanaticky posadnutá feministka hlásajúca myšlienky, ktoré mnohých poburujú, znechucujú, zavádzajú a zámerne robia z ľudí idiotov. Dnes sa po 8 rokoch zasa hlásia o slovo, povedzme si teda, o čo týmto psychopatom ide.
Nie, nie je to žiaden klamlivý nadpis. Vedela som, že raz to muselo prísť, no nečakala som, že to bude takto skoro, za takýchto okolností. Tento článok, čo teraz čítate, je odomňa posledný, ktorý tu na Deviantoch vidíte.
Rozhodol som sa ja nežne,
nie však formou zvučnej piesne,
povedať Vám v rýmoch,
čo sa dialo v tých dňoch.
nie však formou zvučnej piesne,
povedať Vám v rýmoch,
čo sa dialo v tých dňoch.
Róbert Fico (hovorme mu skrátene Robertek) je chrapúň a zbabelec bez chrbtovej kosti. Mnohí uvažujú, či vôbec tento človek nie je pod vplyvom akejsi sekty a o jeho svojprávnosti sa budú viesť polemiky aj v ďalšej sérii The Big Bang theory. Dobre, nebudú, ale keby Američania vedeli, kde je Slovensko, viedli by sa!
Ja som obvykle pokojný. Mierumilovný pacifista plný farieb, pokoja, rozjímania a to pozerám rozprávky iba občas. Mám to pevne zakódované vo svojej povahe rovnako, akože párky mi chutia jedine z mikrovlnky. Nerozhádže ma ani opodstatnený feministický protest proti bezpečnostným pásom v autách, ktorým sa vytýka ich diabolský mužský pôvod, lebo ich to netlačí medzi ceckami a rovnako mávnem rukou aj nad tým, keď nám vypoja teplú vodu - no čo, stále lepšie, než by nám odpojili studenú a vo vani by po mne potom ostal iba chlpatý vývar. Ale za lásku bojovať ochotný som.
Musím sa posťažovať, lebo chcem, aby naši čitatelia boli šťastní. A keďže škodoradosť – najväčšia radosť, porozprávam vám, ako ubehli moje posledné dva týždne. Všetkých vás to zaujíma, vidím. Hu hú.
Och, konečne je tu rok 2010. Teda, nie žeby ma nebavilo doteraz písať v letopočte tie dve nuly v strede, evokovali mi bársčo a vždy mi pripravili dobrú náladu, ale ten zlomový deň, prechod medzi rokmi predstavuje vždy hrboľatú cestu ako keby seriete kaktus, ale viete, že po ňom bude dobre a nastane úľava. Ukázali ste tomu novému roku, že nech si s ním prejdete hocičím, rozlúčite sa spolu tak, že nato nikdy nezabudne (na rozdiel od vás, ktorí pri tejto rozlúčke zabúdate zarovno s tým, čo konáte). A to je hneď pekná vyhliadka, nového pána roka to zaiste poteší a určite Vám prichystá mnoho potešení. Teda nie, žeby nebolo odveci, keď mu tu takto otvorene pochlebujem, aby mi doprial zmaturovať, spraviť prijímačky a predbehnúť Jasnosť v čítanosti.
Ospravedlňte moju štylistiku, ale mám mierne sťažené podmienky písania. Musím mať zaklonenú hlavu, lebo mi každú chvíľu menštruuje z nosa ako zaskočenej trinástke. A to s čestným srdcom môžem prehlásiť, že si už dobrých pár rokov nešpáram v nose.
Spomínate, ako som vravela, že budem mať ťažký týždeň? To som ešte netušila, že popri močení ošablím záchodové dvere a zrejme to netušili ani tie dvere, keď sa neuhli. Kurva, že tú pizzu som mohla viac požuť, ťažko sa utierali tie veľké kusy, na rozdiel od tej kôprovej omáčky. Ale o tom potom.
Každý vidí len to, čo chce, alebo vidí aj to, čo nechce, prípadne prasaťu sa len o kukurici sníva... a vôbec, iné povedačky o tom, ako nám mozog skresľuje všetky zmysly a nemôžeme objektívne potvrdiť to, čo sa nám pred očami vlastne vykresľuje. Kedysi, niekoľko tisícročí dozadu, keď sa ľudia pozreli na teplé mamutie hovno, rovno v ňom videli veľkú večeru niekde v okruhu 200 metrov. Niekoľko storočí dozadu, všade, kde šľachtické oko dovidelo, samá Popoluška a Kráľ Drozdia brada... Niekoľko desaťročí dozadu mal každý v hlavách len vidinu vzájomnej červenej spolupatričnosti... a konečne dnes, keď ľudstvo zmúdrelo a dosiahlo svoj doterajší evolučný vrchol, je to iba o divokom sexe a podobne. Ostatne, čo sa budeme poučovať, hlavička Vášho prehliadača vraví sama za seba. Hanbite sa.
Niektoré veci sa vysvetľujú len veľmi ťažko. Ako napríklad, keď je noc, vy si idete do kuchyne po vreckovky, nikde nezažínate, aby ste nepobudili celý barák a v strede chodby leží mačka. Mačka, ktorá má zrak prispôsobený nato, aby videla dokonale cez deň, ako aj v tme. Vidí vás približovať sa k nej. Stále bližšie a bližšie. A už keď ste v dostatočne intímnej blízkosti nato, aby bola pripravená, že sa k nej skloníte a poškrabkali ju na brade, tak ju nakopnete do brucha ako mech starých zemiakov a rozpiští sa. Tej to potom môžete vysvetľovať koľko len chcete. Je to márna snaha, ako slepého presvedčiť o rôznorodosti farieb ranného moču. Skrátka, nepochopí Vás a bude mať stále ten vyčítavý pohľad.
Stal som sa obeťou násilného prepadu! Došla k nám nečakaná rodinná návšteva, ktorá sa rozhodla vybrať si za dátum príchodu práve dobu, keď sa odohrával futbalový veľkosviatok Slovensko : Slovinsko - jeden z najdôležitejších zápasov Slovenskej TeleVízie, odkedy v súboji hlbokých dekoltov nepochopiteľne sundala Koščová Šindlerovú.
S pokrikom sebe vlastným, ktorý by ani popredné americké roztlieskavačky nedokázali vyskandovať, Vám rád predstavím tých, ktorí vedia, že nie je hlava ako hlava. A rovnako, že nie je čelo ako čelo
Keď dáte šancu na internete vyhrať súťaž krásy nad inými holkami iba vďaka fotkám, neskončí to dobre. To, že sa začnú vyzliekať 13 ročné dievčatá, to sa však nečakalo. Predstavujem Vám Miss Birdz
Celé sa to odohralo v noci. Viete, v noci si človek na tom druhom nevšimne chybičky krásy. Prišiel k nej, ona len ležala. Ani sa nehýbala, akoby bola na všetko pripravená. Nadišiel k nej z vrchu.
Čochvíľa bude mať moja mamka narodeniny. Poviem Vám, nájsť niečo pre ňu je jednoduché asi ako ukradnúť malému dieťaťu lízatko... následne zmaturovať, spromovať a nakoniec si ešte vopchať celú päsť do úst. Pri hľadaní vhodného darčeku mi bolo už dlhšie ako pri pozeraní nezostrihanej verzie Pána Prsteňov, no nič som nenašiel a to som pochodil celý Dráčik! Hľadal som vhodnú blbinu, ktorou by som mohol mamku vrátiť do čias dávno praminulých s vedomím, že predavača tam robí môj známy a mohol by mi dohodiť nejakú zľavu, ale ani s tým som nepochodil. Že vraj je akási kríza a zľavy nemôžu udeľovať už ani vlastným predavačom. Tak a je to tu. Kríza si prišla zjavne už aj po mamičky, ktoré odmietajú plodiť a potom takto pomaly krachujú hračkárstva. Viem si predstaviť, ako pôrodné oddelenie na Kramároch momentálne zíva prázdnotou, kde-tu spustošeným inkubátorom preletí trs suchej slamy a pôrodné baby so zalomenými rukami kričia do neba: „Bože, čo len budeme teraz rodiť?!“
Treba mať pravidlá. Aj my, nech z nás, anarchistických recidivistov, vyžaruje bárs nespútanosť celého sveta, ich máme. Nemočíš iným ľuďom do stanu, lebo to nie je veľmi hygienické, nikdy nevstúpiš do Lolity dva krát za týždeň, lebo je to ešte menej hygienické, nechodiť s Jasnosťou na detské predstavenia na Pohode... A mnoho iných podstatných. Posledne po prvých štyroch štartovacích mesiacoch vyšlo nové a to také, že raz do roka môže každý jeden z nás napísať článok vymykajúci sa našim bežným štandardom. Keďže si ho moji (inak veľmi chlípni a nezbední) deviantní rovesníci vyčerpali, aby dali priechod svojim prízemným hrejivým citom, tak ostávam posledný na rade aj ja. Veď držíme spolu predsa ako pásomnica v hovne.
Navonok velice hustá. Ľadová kráľovná s kamenným srdcom. Dievča, ktoré nepozná ozajstnú lásku. Dievča, ktoré nedovolí, aby jej niekto zlomil srdce...dievča, ktoré si nikoho nepustí pod kožu. Zoznámte sa, Stokárska Lolita.
Nedávno sa mi stala jedna veľmi zvláštna vec. Ako už iste všetci viete, byt som mala týždeň v opatere jedine ja a naozaj nik iný.
Neopísateľné veci v našom živote sú tie najsilnejšie. To, keď s ňou stojíte vo večernej temnote, vy jej to chcete povedať, ale iba minúty nezmyselne kokcete, máte v krku obrovskú hrču a jednoducho to nedáte. To, keď Vám zomrie rodič, vy o tom nič neviete povedať, iba plačete. To sú tie veci, ktoré idú až do štípania kostí, to sú tie veci, na ktorých záleží. Pre ne duša plače.
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno stokárske sídlisko a na piatom poschodí stokárska rodina Stokárskej Lolity. A títo ľudia si zjavne žili krásne a bezstarostne, tak sa rozhodli okoreniť si život a urobiť si dieťa. A tuto to celé začalo...
Určite sa čudujete, prečo taký škaredý nadpis. A možno ani nie. Za siedmimi panelákmi, desiatimi kanálmi a piatimi žumpovodmi žila raz jedna Lolita. Mala opicu jak sviňa, tak si nechala poradiť legendami a staroorientálnymi receptami od babičky, ktorá ju naučila, že šalvia je dobrá na spánok a uštipnutie osou sa lieči octom a cibuľou. A keďže dobrá rada nikdy nie je zlá, išla sa vykurírovať. Klin klinom, vodka vodkou, Paviel Mikloškom. Sadla do auta, zaradila spiatočku a zistila, že ani nie cúvať chcela. Ako si tak išla po rovnej ceste, na ktorej raz za 520 tisíc rokov prešlo auto, zočila železničné priecestie. Prešla cez neho, dokonca skoro podľa pravidiel cestnej premávky, keď...na ňu mával ujo policajt s tou krásnou červenou lopatou. Zastavila, v očiach mala smrť, a možno to z nej vyžarovala len tá kocovina.
Som nútený uvažovať. Utieram zo seba zvyšky svojich potomkov, ktorým sa zažiadalo pretlačiť sa von počas pozerania tatkovho porna. V podstate ho dostal odo mňa ako darček k nedávnym meninám, takže sa môžeme podeliť bratsky, veď sme rodina. Aj napriek tomu, že som bol nútený presunúť veľkolepé odovzdávanie tohto prezentu mimo očí ostatných gratulantov pre dobré meno oboch, mal z neho najväčšiu radosť. Odporúčam. Pre niektorých by už toto bolo uváženiahodné, no mňa zarazila iná vec.
Zdalo by sa, že medzi nami, štyrmi deviantmi vládne dokonalá harmónia. A aj to tak je. Ale aj keď žijeme v harmónií ako Fico s Mečiarom, občas sa aj nám stane, že nemáme rovnaký názor na vec.
Spomínate si na toho megajebateľného frajera... mojej kamošky?
...Vyspal som sa z teba, už ťa viac netreba, bez dotyku bez objatia, pochybnosti sa rýchlo stratia...
Usudzujem od prvej sekundy, keď vstanem a neobťažujem sa vybrať si ani tie karpiny z oka. Nezvyknem to riešiť, taký počet, akým disponuje Amy Winehouse aj tak nikdy nedosiahnem, tak načo ďalej rozpitvávať, filozofovať a tým aj dávať nádej mozgovým bunkám, že nevyhynú v dôsledku ničnerobenia.
Viete, čo znamená, keď sa povie, že niekto božsky bozkáva? Neviete, lebo všetci ste sa s Ním nebozkávali! A ani sa nebudete! ...toľko k úvodu :)
Zas jeden z párnych dní. Ležím vo vani prikrytá penou, ktorá sa prispôsobuje obrysom môjho tela. V pravej ruke si prekrúcam žiletku, ľavou si nanášam holiacu penu na lýtko. Spod uteráka zaznie moja stará dobrá Nokia.
Zima konečne otrčila kopytá so všetkými svätými z jasličiek a vystriedala ju nádherne slnečná jar, plná kvitnúcich nožičiek zo sukní, alebo podhubia. Prišlo to veľmi nečakane, v jedno slnečné... vlastne to už predbieham. Ono... Vstal som a bola jar. Len tak! Doposiaľ odporné počasie nám zvestovalo už skôr pokles kurzu komodít s korkovými zátkami, než to, že sa blíži jar. A ono predsa.
Sedím tam. Prosím, nech si ma nevšimne. Modlím sa k Bohu, k Jahvemu, k Budhovi a ku všetkému, čo je viac ako tisíc rokov mŕtve. Diabol nikdy nespí, tradovalo sa. Ale dnes je to inak. Diabol spí, kŕmi sa a má aj viac tvárí. Idem po ulici, viečka sklopené. Zreničky sú nasmerované na moje topánky. Pozrela by som sa hore, pozrela.
Doposiaľ som tak blízko k pohlavnému styku naozaj nemal. Odohrávalo sa to hneď za mojím chrbtom a bola to práve sestra, ktorá šťavnato pretrtkávala svojho priateľa. Cítil som sa ako aktívna súčasť všetkých mojich zbierok pornofilmov. Tak priam až dotyčne blízko sa ani hocijaký osvedčený kameraman nedostane. Stačil jeden neopatrný pohyb a bol by som do toho pohlavného prepletenca objektívne zarátavaný aj ja.
Ja viem. Všade počujem, čítam, vidím, ako sa na nás tlačí svetová hospodárska kríza. Vraj nenažraní bankári s mastnými papuľami dávali viac pôžičiek chudobným Američanom, ako mohli. Domino efekt sa spustil, pankáči môžu konečne zahlásiť : „My sme Vám to s tou globalizáciou hovorili!“. Nechajme socky sockami, bankárov bankármi, otočme všetko na svoju stranu...
Pokojnú noc plnú padania nudného, gýčovitého snehu na moje strešné okno prerušil druhý najvýznamnejší objav ľudstva (hneď po vynáleze kolesa)... Naleštení kravaťáci z agentúry GfK sa zhodli na tom, že 91% chlapíkov sníva o tom, ako si raz povedú pozdĺž námestia vedľa seba staršiu ženskú a všetci navôkol si budú utierať svoje sliny do kapesníkov :-) Prečo?
Som večný optimista. Stále verím, že internetom blúdi milý, príjemný, sympatický, sčítaný, spoločenský, vtipný a verný muž, ktorý čaká len a jedine na mňa. Veď vrana k vrane...
A pritom sa denne presviedčam, že teória o protikladoch zaberá skôr. Ja, milá, príjemná, sympatická, sčítaná, spoločenská, vtipná a verná ako Lassie, stále naďabím na hlúpeho, trápneho, typicky pokecového sedliaka z Hornej-Dolnej, ktorý o znalosti pravopisu ani nechyroval a kreativita okolo neho neprešla ani oblúkom Tálesovej kružnice.
Spolužiačka mi po desiatich minútach zosadla z kolena a ja som pociťoval značnú vyležaninu jej prirodzenia na mojom stehne. Prisahám, že keby sme nahí ostane mi tam poriadne zoslintaný cucflek v tvare hamburgeru. Do istej miery som bol znechutený - to dievča je už zadané a ešte stále sa nemôžem zbaviť toho pocitu, ako mi po nej ostalo polospotené vyhriate miesto na nohe sústredeného v jej rozkroku.
Sny o romantickej svadbe s vašou životnou láskou sa rozplynú v momente, ako sa obaja pozriete na vaše bankové konto, kde jednotka a nuly nebudú v tom správnom poradí. Vy chcete 500 hostí a šaty s briliantmi, účes vyčesaný do nebies, koč, kyticu z 200 ruží, hostinu o piatich chodoch a ako kapelu minimálne Depeche mode. Po vzhliadnutí účtu sa radšej rozhodnete pre svadobnú hostinu len vo veľmi úzkom rodinnom kruhu, šaty z požičovne, rozpustené vlasy, kytičku karafiátov a Roba Kazíka.
Reklama
1 deň
Za posledné chvíle sa u nás stalo toto...
- Práve sa k nám pridal SDAaMype! Vítame Ťa :-)pred 19 hodinami
- Emerko práve pridal novú črepinupred 23 hodinami
- petulkator práve pridala pod črepinu nový komentár!pred 2 dňami
- petulkator práve pridala pod črepinu nový komentár!pred 2 dňami
- petulkator práve pridala pod črepinu nový komentár!pred 2 dňami
Náhodné články
Papierovačky
Všetko, opakujeme všetko je naším duševným vlastníctvom. Obsah, aj forma. Bez písomného súhlasu je akékoľvek šírenie čohokoľvek zakázané. Mrchy, skúste to porušiť, budeme zlí...
Značka Devianti.sk je našim duševným vlastníctvom, akékoľvek zaobchádzanie s ňou je na vlastnú zodpovednosť. Portál Devianti.sk sa od takejto činnosti dištancuje a nezodpovedá za prípadné vzniknuté škody.
© 2009 Devianti.sk
Všetko, opakujeme všetko je naším duševným vlastníctvom. Obsah, aj forma. Bez písomného súhlasu je akékoľvek šírenie čohokoľvek zakázané. Mrchy, skúste to porušiť, budeme zlí...
Značka Devianti.sk je našim duševným vlastníctvom, akékoľvek zaobchádzanie s ňou je na vlastnú zodpovednosť. Portál Devianti.sk sa od takejto činnosti dištancuje a nezodpovedá za prípadné vzniknuté škody.
© 2009 Devianti.sk
Devianti.sk - Uchýlte sa k úchylom
Za oponou Deviantov.sk / Logo a stickery Deviantov.sk na stiahnutie / Mapa článkov / RSS / Kto sme? / Kontakt