Tí ľudia, to je Vám teda nespratná pakáž. Keď už raz vyrastú z detských radovánok a vôbec klebiet, kedy kto kde sa boškával a či to nebol náhodou len zlomyseľný výsledok hry Vadí-Nevadí, tak sa z nich stanú okamžite záporáckí dospelí. Dospelí, ktorí stále niečo riešia, riešia, riešia a iba málokedy je to len tak pre radosť zo ženského tela. Stále ich viac zaujímajú len veci nešťastné, samé životné omyly a choroby. Stratili zmysel pre život, hru a chuť stvárať veci, na ktorých skutočne záleží – veci, ktoré ich bavia. Nemajú potrebnú šťavu pre to, aby cítili, že môžu dosiahnuť veľké veci, bárs v malých merítkach. Preto oveľa viac ako by sme sa mali starnúcim ľuďom len prizerať urobíme, pokiaľ ich vezmeme ako šeredne odstrašujúci príklad a nedovolíme sa o túto najprirodzenejšiu energiu ľudskej mladosti oberať. A to s múdrymi rečami ešte nekončím, tak pozor!

Přiznávám se, nejsem filmový fanoušek. Pokud by se lidstvo seřadilo podle rozhledu v kinematografické tvorbě, zřejmě bych čistila boty manželce Šelmova nejstaršího otroka. Ve společnosti jsem obvykle za debila, protože jsem neviděla ani Hvězdné války, ani Matrix, ani Avatara, ani kterýkoli jiný základní film, na který si právě vzpomenete. A vzhledem k tomu, že se po zhruba dvou měsících stala nevídaná věc a já se na něco opravdu podívala – v článku vám chci představit onen zázrak, co to způsobil.

Máte chlapa a neviete, ako ho odradiť? Respektíve ste sama sebou a stále premýšľate, čím to je, že si ku vám muži nechcú sadnúť ani v prostriedku MHD? Jasnosť rozsieva svoje múdro ako Boris Kollár semeno. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

No čo Vám poviem... Zle ste sa narodili. Veľmi skoro. Devianti sa len rozbiehajú a majú pre Vás ešte toľko posolstva, že budeme radi, keď Vám to stihneme predať skôr, ako sa prestanú pestovať olivy a ja nebudem mať už pre čo žiť. Naozaj, na tomto svete je ešte roboty ako na kostole. Predstavte si. Všetko okolo nás je lož. Ale úplne všetko. Ešte aj tá zoologická záhrada je lož... veď to vôbec nie je žiadna záhrada! No a z tohto Vás chceme vystríhať a dovoliť Vám nahliadnuť na svet tak trochu hore nohami. Nie vždy je všetko najlepšie len preto, že je to zaužívané. Naopak. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Teď si mě zkuste představit, jak sedím na koštěti, šlapu si po černém hábitu a ten obří černý kocour, co mi sedí na rameni, se snaží rozdrápat černou bradavici na mém nose. Daří se? Mělo by vám to jít snadno, v dávném středověku byly zrzky pro svou barvu vlasů napadány z čarodejnictví a končívaly na hranici. Ještěže tu dobu nezažil Šelma, při pohledu na hromadu hořících zrzek by trpěl snad více než slečny samotné. Ani já si nepotykala s Kryštofem Kolumbem, nejásala „tývole, knihtisk“ a nevypískávala nikoho za větu „a přece se točí“, ale trochu toho čarodějna byste mi v zrzavé palici našli i dnes.
