Nikdy som veľmi nechápal, keď niekomu povedali:
“Vysoko rúbeš. Mal by si zostať viac pri zemi.”

Raz som mala narodeniny. No, nebolo to raz, bolo to... veľakrát!... ale raz som mala také narodeniny, že mi Klenota darovala knižku, lebo si evidentne povedala, že som už tak stará, že dávať mi podväzky a bičík by bolo nedôstojné.

Keď som bol malý, skratku HBO som považoval za niečo ako NHL či NBA (HBO by pokojne mohla byť aj skratka pre organizáciu na podporu hobľovania v krajinách tretieho sveta), avšak ako som rástol, vidina profesionálnej kariéry vo vyššie spomínaných ligách sa pomaly strácala. Nakoniec sa stratila úplne a ja som sa tak mohol plne sústrediť na HBO. Konkrétne na jej pôvodnú seriálovú produkciu.

Bojím sa výšok. Nerobí mi problém priznať si to, pretože to nie je žiadna hanba. Nie je hanba priznať si, že sa bojím niečoho, čo ma môže, v tom lepšom prípade, zmrzačiť (je to vôbec lepší prípad?), v tom horšom, reálne zabiť. Trochu sa smejem z ľudí, ktorí majú strach z pavúkov, hadov, či uzavretých priestorov. No tak, pavúky prinášajú šťastie! A žijeme vari v barmskej džungli, že vám po strope v záchode lezú namiesto bežných hajzlových pavúkov jedovaté tarantuly? A vôbec, ako môžete na tom hajzli vydržať, keď máte klaustrofóbiu? Seriete vôbec?

Keď už si myslíte, že už nič horšie sa vám stať nemôže, príde to. Narodí sa vám súrodenec. Pamätám si ten okamih, akoby sa stal pred 16timi rokmi. Sedela som v škôlke so zasadrovanými rukami. Verím, že keby ma tá osa vtedy nebola poštipla do tváre a ja by som si nebola uvalila jednu bombu so sadrou, bol by to omnoho krajší deň pre vetu :,,Lola, budeš mať sestričku!´´ Ale ako sa hovorí, keď sa niečo jebe, tak poriadne.
