Obsluhoval anglického krále, ostře sledoval vlaky a na slavnostech sněženek bojoval s příliš hlučnou samotou. Když psal inzerát na dům, ve kterém už nechtěl bydlet, houpali se nad ním skřivánci na niti. Něžný barbar Bohumil Hrabal, perlička na dně prozaiků.

Samozrejme, o mojich článkoch nehovoríme, tie treba až do konca. Ale sú knihy, ktorých autori gradáciu deja vyčerpali už v jadre a nazáver neostalo nič, len steelovský koniec a čistá nuda aj bez Bacigalovej.

Dosť bolo pre zatiaľ rozdávania rozumov. Už som na to starý. Na to sú tu predsa iní fiškusi vytajtrlíkovaní, ktorým je to vyčítané a vlastne, keby skutočne vlastním nejaké rozumy, tak ich nikomu nevenujem. Vystavil by som si ich na poličku a pozeral sa na ne. Celkom neprítomným a vygumovaným pohľadom. Totižto. Vygumovaným preto, lebo v tom zápale chamtivosti by som vystavil aj ten svoj rozum, len tak, aby opticky dotváral širšiu kolekciu.

Nedávno jsme s Jasností vyvinuly teorii, že Bůh řekl „Budiž světlo“ a Šaman mu odpověděl „Počkaj, kým dopijem Chardonnay“. Panu Fatálnemu jeho nadpozemskou pozici brát rozhodně nehodlám, ale zjistila jsem, že pár jeho chucknorrisovských schopností se přeneslo i na mě a já dovedu přivolat některé věci pouhým pomyšlením...

Rodený dedinčan, poctivý rastafarián, priekopník reggea, fenomenálny gitarista, spevák, skladateľ, aktivista, najznámejší černošský dredáč a ikona pohodovosti sveta... dnes, 11.mája, na výročie jeho smrti, si uctime pamiatku muža, ktorý spája nespojiteľné a vnáša do našich životov radosť a lásku aj napriek tomu, že už nie je medzi nami. Dámy a páni, Bob Marley!
