Je iba na ľuďoch, ako sa dokážu vysporiadať z nepriazňou osudu, ktorá ich postretla ako vajce na vandrovke. Ale len tí najúspešnejší ju vedia pretaviť vo svoj prospech a mať z toho ešte väčší osoh, akoby sa im to vôbec neprihodilo. Čisto teoreticky. Predstavte si, že máte narodeniny a dostanete, čojáviem... herpes. Milý darček, o to pokoj, ale mnohých by to predsa len možno nepotešilo. Životný nešťastník bude zalezený v kúte sedieť čelom k rohu a oslavu si užije asi ako maratónec svoj zbrusu nový invalidný vozík. Optimista, šťastlivec, človek s jasným slnkom v duši, mávne však nad tým rukou a nasledujúce dni po oslave len s nadšením sleduje, ako bohato rašia pery jeho gratulantiek. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Otvírám učebnici biologie a v duchu nadávám učitelce do kurev, že mi chce kvůli dvěma promeškaným písemkám hodit komisionálky. Během listovaní stránkami plnými střev a jater jsem si vzpomněla, že mám vlastně za sebou mnohem lepší, přesnější a podrobnější ukázky lidského těla. Nějaký ten pátek zpátky jsem navštívila výstavu Bodies The Exhibition.

Nie, aby ste si mysleli, že je to námet na scenár nechutného, len Šelmom vymysleného porna, preboha. Všetky tieto činitele majú jediného spoločného menovateľa – veľmi pomaly, ale o to istejšie prichádza jarná ruja, dámy a páni.

Mne sa skrátka inak nedá. Čo je veľa, to je veľa. Ľudia majú vážne pojašené chute, akoby si svoj podvedomý jazyk obliali horúcou čokoládou a okamžite ho(jazyk) strčili do tekutého dusíku s teplotou päťsto - tristo pod nulou. Tolerujú existenciu hadov, chutí im mlieková polievka, uznanlivo kývu hlavou nad exponátom nefalšovaného hovna v galérií moderného umenia, ale absolútne pohŕdajú tým najjedinečnejším, čo sa im na svete ponúka. Ak sa teda budeme hrať, že to nie je vtipná prezývka ako stredné meno na fejsbúku (a aj to iba preto, lebo ňou nepohŕdajú), tak každému aj pologramotnému človeku a inému ročnému predplatiteľovi Nového času hneď dopne, že hovorím o živote ako takom. Čo to ten Šelma zas bude dnes kuchtiť... Takže. (už viac ako 100 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

S vítězným pohledem jsem spojila pět křížků za sebou (v piškvorkách mi může málokdo konkurovat) a během hledání dalšího čtverečkovaného papíru jsem zaslechla hovor učitelky a poslední naslouchající spolužačky. Slova jako „je to docela tvrdý“ „ukázali tam všechno“ „pivo“ „homosexuální scény“ „ano, i dva chlapi“ způsobila, že jsem poprvé za měsíc dávala ve společenských vědách doopravdy pozor. „Natočili to podle knižní předlohy…“ Film? Nechutný film? Já ho ještě neviděla? Neváhala jsem, včera bylo pozdě. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)
