Sama sebe odpúšťam tento narcistický, hoci faktami podložený, titulok. Ale nedalo mi inak. Poviem Vám, samozrejme, celkom exkluzívne a len na Deviantoch, čím sa ja a Šelma bavíme po večeroch. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Ale ľudia, prosím pekne, nech Vám nedrbe. Teda, nie všetkým, ale minimálne Vám zamilovaným... Teda nie úplne všetkým zamilovaným, ale aspoň tým, ktorí by obetovali prvé-posledné pre človeka, pre ktorého neznamenáte viac, ako riadne naložená misa, ktorú nie a nie dosplachovať. No a nakoniec, nie úplne všetkým Vám spomínaným, pretože ak si ryšavá, tak na Teba to neplatí... Teba budem mať stále rád, neboj. Totižto. (už viac ako 75 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Určitě znáte ty pořady, kdy moderátor dotáhne před kameru nějakou paní odvedle a za pár hodin z ní vizážisti, kadeřníci a stylisti udělají šťabajznu, která se na sebe nemůže vynadívat v zrcadle a mezi všemi „ách“ a „óch“ koktá do kamery, jak se v nové podobě cítí skvěle. Pořad, ve kterém vám na počkání změní myšlení a přístup k životu, zatím ovšem nikdo nevymyslel. Tudíž jsem si musela poradit bez něj. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Dnes ma z letargie a večerného virtuálneho fatamorganického sexu vytrhla sladká realita. Konečne mi dodali kábel k booku a ja si nemusím chrbticu ničiť v polohe sedmo, môžem už aj v polohe ležmo! S napoly zalepenými očami som sa prihlásila na súkromný Facebook, lebo veď najprv FB, potom Skype, potom ICQ, potom deviantný mail, potom súkromné maily a potom sa môžem ísť konečne vycikať a umyť si zuby. (už viac ako 50 ľudí označilo tento článok za kvalitný)

Niekedy Vás zavedie osud do veľmi nepríjemných situácií a neviem, či je to zlou konšteláciou súhvezdí, alebo sa človek vyspí s pyžamom naruby, ale dokážete potom skutočne obdivuhodne vecí. Ako napríklad moja spolužiačka (len tak pre pripomenutie)z gymnázia, ktorá v jeden krásne slnečný deň už hodnú dobu presedela nad otvoreným atlasom celého sveta a pomaly si od nervozity vyrezávala do čela vlastné iniciálky. Bolo mi to podozrivé a z prevencie pred prípadným plánovaním novodobého Blitzkriegu, som sa opatrne spýtal, čo zaujímavé stvára. Hľadala južný pól. To ma nesmierne zaujalo a tak som si prisadol s porozumením, že v dnešnom svete, kde už nikto nič negarantuje, idú všetky veci lepšie v dvojici. Hľadali sme všade. Od Afriky sme sa postupne dostávali k Európe - Švédsko, Fínsko, Holandsko... Južný pól však nikde, potvora. Už to začínalo byť vážne a ja som pomaly končil s desiatou, tak ma asi osvietilo a s heurékou v hlase som jej ukázal kde je. Zosmutnela. Nechápala. Nie žeby mi jej prišlo ľúto, ale tak nejako som tušil, že za tým bude niečo veľké a spýtal som sa jej, čo sa deje. Veru, môj mací čuch ma nezradil. Argumentovala, že to predsa nemôže byť možné, veď ju celý život učili, že čím južnejšie, tým teplejšie a na Južnom póle taká zima, že ani tučniaci neprežili.
