V ten osudový večer som prišiel domov nezvyklo skoro- mal som šestnásť a von pred bytovkou sa minula všetka malinovka a vytáčať náhodné čísla a ponúkať ich majiteľom kilo drôtu, pol litra kapusty či obyčajnú žilu z penisu sa nám zunovalo už minulé leto.

Keby sa vláda dohodla s lekármi.. keby sa piesok lial a sypal vodopád..keby bola čokoláda zadarmo..keby bolo na svete viac spoločností, akou je El Fashion Agency. Presne tak vážení, dnes sa budeme venovať dospeláckej téme, s barbinami nech sa igruškajú deti, my dnes nahliadneme online do sveta modelingu.

Fajčil Marsky. Prekvapením som zdvihol obočie. Myslel som, že táto značka vykapala s posledným socialistickým robotníkom. Smrdia stále rovnako kyslo. Tie Marsky ma mali varovať, vôbec som sa s ním nemal púšťať do reči. Po pár minútach jeho monológu som zhodnotil, že všeobecné volebné právo je pičovina. Mal sprosté reči a ešte ma stále šťuchal svojím ostrým lakťom do môjho sadlového boku nech mu znovu nalejem. Do jeho umasteného kalíšteka, moju niekoľko rokov odstátu whisky. Skoro ma jeblo. Nadával som na svojich predkov, že ma nenaučili razantne povedať Nie!

Drahý Kornel,
Úvodom môjho listu by som Ti rád poprial všetko najlepšie k meninám. Je skvelé, že Ti to vyšlo práve na sobotu, môžeš sa aspoň hrozne ožrať, nažrať alebo si radostne vychutnávať celovíkendovú depresiu. Neviem, v ktorom bode životnej sínusoidy sa momentálne nachádzaš, ale z Tvojich posledných listov mi došlo, že najradšej to máš všetko dokopy. „Načo márniť čas?“, píšeš.

Letné prázdniny sa blížia rýchlosťou stojatej vody s priehradami a vaša myseľ ešte stále nevyprodukovala nič, na čo by ste boli hrdí? To nič. Neformičkujme sa, vo väčšine prípadov naše nápady zamietame v podvedomí ešte skôr, ako by sa vôbec stihli zrodiť. A to je dôvod, prečo sa moja nie príliš triezva myseľ rozhodla spraviť za týmto hrubú čiaru.
